koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa
2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej
□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;
korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín
koreninový príd.: k-á paprika
koreňový príd.: k-é výhonky;
k-á zelenina;