Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kon��trukcia” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní muž. r.

1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;

pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku

expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi;
expr. robiť ako kôň veľa;
byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu;
darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať;
ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh;
hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;

2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;

3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;

konský príd. m. k 1 : k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;

koník1, -a, mn. č. -y muž. r. zdrob. expr. k 1, 3 ;

koníček, -čka, mn. č. -čky muž. r.

1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň;
detská hračka;
pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;

2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)

koňacina, -y žen. r. hovor. konské mäso

koňacinec, -nca muž. r. hovor. koňský trus

koňak, -u muž. r. silný alkoholický nápoj vyrobený destiláciou vína, vínovica;
vaječný k. alkoholický nápoj pripravený z vajec, mlieka a liehu;

koňakový príd. m.: k-é bombóny plnené koňakom

konanie, -ia stred. práv. súhrn všetkých úkonov súdu i zúčastnených strán: súdne, trestné, odvolacie, exekučné k.;
oponentské k.
forma diskusie o vedeckej práci

konár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. časť koruny stromu, vetva, haluz: hlavný, bočný k.;
konáre obťažené ovocím
(Kuk.);
obkliesniť holé k-e, suché k-e;
Čierne hraby rozpínali svoje konáre.
(Urb.) Vietor šušťal v konároch jedlí. (Kal.);
pren. konáre rúk (Fr. Kráľ)

píliť, podrezávať pod sebou konár sám sa zbavovať opory;

konárový príd. m.: k-é nosidlá z konárov;

konárik, -a muž. r. zdrob.

konáristý príd. m. rozvetvený, košatý: k. buk (Dobš.);
k-é parohy (Hviezd.)

kon, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) robiť, činiť, vykonávať nejakú činnosť: k. svoju povinnosť, k. svedomite svoju prácu;
k. dobro;
k. (vojenskú) službu;
k. podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia;
k. podľa svojho presvedčenia;
k. podlo, nečestne;
k. rozvážne, rázne;
k. podľa vôle niekoho, podľa svojej vôle;
k. na vlastnú päsť
bez cudzej rady a pomoci;
koná podľa svojej hlavy odmieta cudziu radu;
nehovoriť, ale konať;
k. cestu
cestovať;
Radšej som konal než kričal. (Kal.) Či si konal ako čestný človek? (Kuk.)

2. hovor. (komu čo) vybavovať na úrade: k. si povolenie, k. si pas;
Ide svojej dcére kon rozsobáš.
(Kuk.) Tak si prídu kon kus chleba aj iní (Ráz.) hľadať zamestnanie;

opak. konávať, -a, -ajú

|| konať sa

1. byť, uskutočňovať sa: koná sa schôdzka, slávnosť;
predstavenie sa nekoná;
Mali sa už kon ohlášky.
(Kuk.)

2. nár. ustávať sa: Neviem, či sa sem darmo nekonám. (Tim.)

konča predl. s 2. p. na konci, pri konci: k. dediny, k. postele;
Koč prefrkol konča nášho konopiska.
(Kuk.) Konča prahu je úzky pruh svetla. (Chob.)

končatina, -y, -tín žen. r. odb. spoločný názov pre ruky a nohy: horné k-y ruky, dolné k-y nohy (u človeka);
predné, zadné k-y (u zvierat);

končatinový príd. m.

konček p. koniec

koncentrácia, -ie žen. r.

1. sústredenie, sústreďovanie: k. ozbrojených síl, k. vojska;
ekon. k. výrobných prostriedkov, k. priemyslu, k. kapitálu;

2. chem. fyz. množstvo látky rozpustenej v istom množstve roztoku: k. kyseliny, stupeň k-ie;
silná k. roztoku
;

koncentračný príd. m.: k. proces;
k-á schopnosť
schopnosť koncentrovať sa;
k. tábor miesto sústreďovania politických väzňov (najmä za fašizmu)

koncentrák, -a/-u muž. r. hovor. koncentračný tábor: fašistický, hitlerovský k.

koncentrát, -u muž. r. odb. koncentrovaná, zhustená látka: vitamínový k.

koncentrátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. tech. prístroj na zhusťovanie štiav

koncentrický príd. m. majúci spoločný stred: geom. k-é kružnice;

koncentricky prísl.

koncentrovaný príd. m.

1. sústredený: voj. k. útok, nápor;

2. zhustený: k. roztok obsahujúci veľké množstvo rozpustenej látky;
k-á kyselina, k-é hnojivo;
k-é krmivo
výživné, výdatné;

koncentrovane prísl.;

koncentrovanosť, -ti žen. r.

koncentrovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) sústreďovať, sústrediť: k. výrobu;
k. myšlienky, k. pozornosť na niečo;
k. vojenské sily
;

dok. i skoncentrovať

|| koncentrovať sa (na čo) sústreďovať sa, sústrediť sa: k. sa na základné problémy, k. sa na prácu;

dok. i skoncentrovať sa

koncepcia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r.

1. poňatie, chápanie, spôsob ponímania niečoho: dobrá, zlá, správna, nesprávna k.;
materialistická k. dejín, základná k. diela;
ideová k., životná k.
;

2. biol. počatie;

koncepčný príd. m. k 2 : k-á schopnosť s. počať dieťa

koncept, -u muž. r. náčrtok, prvé spracovanie, napr. spisu, článku a pod. (op. čistopis): rukopisný k., k. žiadosti

hovor. vyjsť z k-u, vyviesť niekoho z k-u z duševnej rovnováhy;

konceptný príd. m.: k. papier horšej akosti, na koncipovanie;
k-é práce;
zastar. k. úradník administratívny zamestnanec vyššej kategórie

konceptualizmus, -mu muž. r. filoz. smer v stredovekej filozofii hľadajúci kompromis medzi nominalizmom a realizmom;

konceptualista, -u muž. r. prívrženec konceptualizmu;

konceptualistický príd. m.

konceptuálny príd. m. filoz. pojmový: k-e myslenie

koncern, -u muž. r. v kapit. hospodárstve združenie viacerých podnikov jedného odvetvia výroby: oceliarsky, bankový, cukrovarnícky k.;

koncernový príd. m.: k. podnik združený

koncert, -u muž. r.

1. predvedenie hudobných skladieb pred obecenstvom: verejný, domáci k.;
slávnostný k.;
abonentný k.;
symfonický, komorný k.;
usporiadať k.
;
pren. vtáči k. spev;

pren. žart. zmes rozličných neľubozvučných zvukov (napr. plač dieťaťa, kŕkanie žiab a pod.): žabí k.;
robiť k.
;

2. hud. väčšia hudobná skladba pre sólový nástroj so sprievodom orchestra: Beethovenov klavírny k., husľový k.;
k. pre flautu a orchester
;

koncertný príd. m.: k-á sieň v ktorej sa konajú koncerty;
k. majster prvý huslista v orchestri;
k. klavír veľké krídlo

koncertovať, -uje, -ujú nedok. usporadovať koncert, dávať koncert: huslista koncertoval na slávnosti;
Koncentruje mestská muzika.
(Kuk.);

pren. hovor. vydávať rozličné neľubozvučné zvuky (napr. o kŕkaní žiab, o plačúcich deťoch a pod.)

Naposledy hľadané výrazy

1. kon��trukcia v Slovníku slov. jazyka