kolaborant -a m. pejor. kolaborujúca osoba; prisluhovač;
kolaborantka -y -tiek ž.;
kolaborantský príd.: k-é živly;
kolaborantstvo -a s. kolaborovanie
kolaborovať nedok. pejor. spolupracovať s polit. nepriateľom, prisluhovať: k. s fašistami
kolaborácia -ie ž. kolaborovanie
kolacionovať nedok. odb. porovnávať pôv. text s odpisom
kolagén -u m. bielkovina obsiahnutá v kostiach a väzive
kolaudačný príd.: k-á komisia, k-é chyby
kolaudovať nedok. i dok. úradne schvaľovať, schváliť (dokončenie stavby): k. obytný blok;
k-ný byt
kolaudácia -ie ž. kolaudovanie: k. bytov;
kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);
kolársky príd.: k-a dielňa;
koláčik -a m. zdrob.: medový k., k-y s tvarohom; deti si robia z hliny k-y
koláčový príd.: k-é cesto;
kolážový príd.
koľaj -e ž.
1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i
2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek
● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;
koľajnicový príd.