Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kol����” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kol prísl. i predl. s 2. p. bás. okolo, vôkol: Idú a idú kol staveniska šťastia na zemi. (Pláv.) Kým speváci kol si ako vtáci hudú. (Hviezd.)

kôl, kola muž. r.

1. hrubšia tyč na jednom konci zaostrená: k. v plote, drevený, železný k., podoprieť niečo k-om, ovaliť niekoho k-om

hovor. expr. stojí ako k. nemotorne, bez slova;
je ako k. v plote sám, opustený;

2. na oboch koncoch zaostrená tyč, ktorá slúžila v stredoveku na popravu;
napichnúť niekoho na k.;

kolový príd.: archeol. k-é stavby postavené na koloch;

kolík i kolček, -a muž. r. zdrob. : vinohradnícke k-y, značkovacie k-y;

kolíkový príd. m.;

kolíček, -čka muž. r. zdrob. : k. na husliach, k-y na pripínanie bielizne štipce

kolaborácia, -ie žen. r. polit. zradcovská spolupráca s politickým nepriateľom, kolaborantstvo

kolaborant, -a muž. r. polit. pejor. kto sa spolčuje s politickými nepriateľmi;

kolaborantský príd. m.: k-á činnosť, k-á vláda činnosť, vláda kolaborantov;
k-é živly zradcovské;

kolaborantstvo, -a stred. zradcovská spolupráca s politickým nepriateľom

kolaborovať, -uje, -ujú nedok. polit. (s kým i bezpredm.) spolčovať sa s politickými nepriateľmi: k. s okupantmi, s fašistami

koláč, -a muž. r.

1. pečený múčnik rozlične upravený: makový, orechový, čerešňový, tvarohový k.;
piecť k-e;
zarábať, miesiť na k-e

dostať, mať z k-a dieru nič;
Bez práce nie sú koláče (prísl.) práca je základom blahobytu;
nebudú z tej múky k-e výraz pochybnosti o úspechu niečoho;

2. vec podobná koláču: deti robia k-e z hliny;
lek. plodový k. placenta;
krvný k. usadenina krvi;

koláčový príd. m.: k-é cesto na koláče;

koláčik, -a muž. r. zdrob. expr.

kolacionovať, -uje, -ujú nedok. i dok. odb. porovnávať, porovnať odpis s originálom

koľaj, -e žen. r.

1. kolesami vozidiel vyhĺbená stopa v mäkkej (napr. blatistej) ceste: Zahamované koleso zanechávalo po sebe belasú koľaj. (Vaj.)

vybočiť z k-í každodenného života z pravidelného života;
vrátiť sa do starých, vychodených k-í k starým, osvedčeným spôsobom konania;
priviesť vec na dobrú k. na správnu cestu;

2. pár koľajníc na trati: vlak pristáva na druhej k-i;
železničné k-e, k-e električky;
slepá k.
zakončená

dostať sa na slepú k. do bezvýchodnej situácie;
odsunúť niečo na vedľajšiu, na bočnú k. nevenovať dostatočnú pozornosť;
zaviesť rozhovor na inú k. zmeniť predmet rozhovoru;
vyšinúť niečo z normálnych k-í narušiť poriadok;
vyšinúť sa, vyjsť z k-e, z k-í stratiť duševnú rovnováhu;

koľajový príd. m. k 2 : k-é vozidlo pohybujúce sa na koľajach;
k-á vzdialenosť medzi dvoma koľajami;
k-á zábrana brvno položené priečne cez koľaje;
k-é váhy na váženie vagónov;
k-á doprava po koľajniciach

koľajkár, -a muž. r.

1. ľud. zastar. cestár;

2. žel. slang. údržbár koľajníc

koľajnica, -e, mn. č. obyč. v koľajnice, -níc žen. r. rovnobežne položené pásy ocele, po ktorých sa pohybujú kolesá železničných vozňov: železničné k-e;
klásť, položiť k-e;
posuvné k-e
časť stroja al. mechanizmu, po ktorej sa niečo posúva;

koľajnicový príd. m.: k-á doprava železničná;
k-é výhybky na koľajniciach;

koľajnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

kolaps, -u muž. r. lek. náhle ochabnutie organizmu sprevádzané stratou vedomia

kolár, -a muž. r. odborník na výrobu kolies a iných drevených súčiastok voza;

kolársky príd. m.: k-a práca, k-e remeslo;

kolárstvo, -a stred.

1. zamestnanie kolára;

2. kolárska živnosť, kolársky podnik

kolaterálny príd. m. lek. postranný, vedľajší: k. nerv, k. krvný obeh;

kolaterálne prísl.

kolaudácia, -ie žen. r. úradné schválenie: k. stavby;

kolaudačný príd. m.: k-á komisia na vykonanie kolaudácie;
k-é prevzatie stavby po úradnom schválení

koláž, -e, -í žen. r. mal. obraz zlepený z rozličných výstrižkov

kolba, -y, kôlb žen. r. drevená časť pušky, ktorá sa opiera o plece, pažba

kolbište, -ťa, -bíšť stred. kniž. miesto, na ktorom sa bojuje, zápasište: hájiť farby vlasti na medzinárodnom kolbišti (Tat.);
Na politickom kolbišti si s vami neporadia. (Urb.) (Divadlo) je spisovateľstvu kolbišťom zápasov duševných. (Vlč.)

kolčava, -y, -čiav žen. r. zastar. drôtená košeľa, ktorou sa stredovekí bojovníci chránili proti poraneniu

kolček p. kôl

kolchoz, -u muž. r. (rus.) pôdohospodárske družstvo v Sovietskom sväze;

kolchozný príd. m.: k. majetok, k-é polia patriace kolchozu;
k-á dedina;
k-é hnutie
h. za združstevnenie dediny v SSSR, k-é hospodárenie

kolchozník, -a, mn. č. -ci muž. r. (rus.) člen, príslušník kolchozu;

kolchozníčka, -y, -čok žen. r.;

kolchoznícky príd. m.;

kolchozníctvo, -a stred.

1. kolektívne, družstevné obrábanie pôdy v SSSR;

2. hromad. kolchozníci

kolčovať p. klčovať

koldokola prísl. okolo, vôkol: behať k.;
Čaša kolovala koldokola.
(Fel.) Do výšky všetkých poschodí siahala vysoká hala, koldokola s chodbami. (Tat.)

koleda, -y, -lied žen. r.

1. vianočná pieseň: pastierska, štedrovečerná k., spievať k-y;

2. darček získaný spievaním vianočných piesní: dostať k-u;

3. cirk. trojkráľový sprievod, v ktorom kňaz žehná príbytky veriacich: chodiť s k-ou;

koledný príd. m.: k-é piesne spievané pri koledách

koledník, -a, mn. č. -ci muž. r. kto chodí spievať po domoch vianočné koledy;

kolednícky príd. m.: k-á výslužka v. koledníka

koledovať, -uje, -ujú nedok. chodiť po domoch spievať vianočné piesne: Doma som chodieval koledovať s hviezdou (Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. kol���� v Slovníku slov. jazyka