Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ko����kovit��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kochať sa, -á, -ajú nedok. (čím, v čom, v kom) mať záľubu, potešenie v niečom, vychutnávať krásu niečoho: k. sa v kráse niekoho al. niečoho;
k. sa v spomienkach;
k. sa pohľadom na krásu prírody;
k. sa pôvabom jari;
k. sa myšlienkou na odmenu
;

opak. kochávať sa, -a, -ajú;

dok. pokochať sa

koadjútor, -a muž. r. cirk. výpomocný cirkevný hodnostár, často s právom nástupníctva;

koadjútorský príd. m.

koagulácia, -ie žen. r. odb. zrážanie roztoku na chumáčiky;

koagulačný príd.: tech. k. filter na čistenie vody

koagulátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. odb. látka spôsobujúca zrážanie, koaguláciu roztoku

koagulovať, -uje, -ujú nedok. i dok. odb. zrážať sa, zraziť sa: koagulovaná krv

koalícia, -ie žen. r. združenie, spolčenie politických strán al. štátov: k. buržoáznych politických strán, vládna k., protifašistická k., medzinárodná kapitalistická k.;

koaličný príd. m.: k-á politika, k-é strany, k-á vláda;

koalične prísl.

kobalt, -u muž. r. chem. kovový prvok značky Co;

kobaltový príd. m. obsahujúci kobalt: k-á oceľ, k-é sklo;
k-á farba, k-á modrá
druh belasej farby;
k-á bomba

kobec, -bca, mn. č. -bce muž. r. dravý vták;
zool. k. obyčajný (Falco columbarius)

koberec, -rca muž. r.

1. tkaná al. viazaná pokrývka na podlahu, pokrovec: orientálny, perzský k., domáci, tkaný k.;
prášiť, vysávať k-e;
tkať k-e
;

pren. bás. o veľkej, pestrej a pružnej ploche: zelené k-e lúk;
k. snov
(Letz);
Hora ti stelie pod nohy červené koberce (Hor.) spadnuté lístie;
hybký, lesný k. (Mor.) mäkká vrstva machu a lístia;

2. voj. slang. spôsob bombardovania lietadlami, pri ktorom sa na súvislú plochu zhodí veľké množstvo bômb;

kobercový príd. m.: k. vzor na koberci;
k-é tkaniny na koberce;
voj. k. nálet súvislé, husté bombardovanie;
k-é bombardovanie;

koberček, -a muž. r. zdrob. expr.

kobka, -y, -biek žen. r. kniž. temná klenutá miestnosť hlboko pod zemou, väzenská cela: podzemná k., žalárna k.;

pren. temná, obyč. malá miestnosť: Mesto, kde sa ľudia v temných kobkách dusia. (Jes-á)

kobra, -y, -bier žen. r. jedovatý had, okuliarnik indický

kobyla, -y, -býl žen. r. samica koňa: plemenná k., žrebná k.

Darovanej k-e nepozeraj na zuby (porek.) dar neposudzuj prísne;

kobylí, -ia, -ie príd. m.: k-ie mlieko;

kobylka1, -y, -liek žen. r. zdrob. expr. malá al. pekná kobyla

kobylina, -y, -lín žen. r. nár.

1. stoh neomláteného obilia;

2. tesárska podpera, koza;

kobylinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

kobylinec, -nca muž. r. konský trus

kobylka1 p. kobyla

kobylka2, -y, -liek žen. r. veľmi žravý skákavý hmyz, žijúci na lúkach;
zool. k. zelená (Locusta viridissima): mračná kobyliek (Fig.);
hovor. expr. pažravý ako k.;
skáče ako k.
dobre, vysoko;
vrhnúť sa na niečo ako k-y s pažravosťou;
je ich ako kobyliek veľmi mnoho

kobylka3, -y, -liek žen. r. hud. na niektorých strunových hudobných nástrojoch doštička, cez ktorú sú napnuté struny: husľová, čelová k.

kobylkár, -a muž. r. zastar. posmeš. schudobnený zeman (Vaj.);

kobylkársky príd. m.: k-a kasta (Vaj.) o chudobných zemanoch

kobza, -y, kobzí žen. r. hud. ukrajinský strunový hudobný nástroj

kobzar, -a muž. r. ukrajinský ľudový hudobník hrajúci na kobze

koč, -a muž. r. ľahké, pohodlné, obyč. perované vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panská k., krytý k.;
zapriahnuť do k-a

hovor. žart. súci do voza i do k-a (napr. o žene) do práce i na parádu;

kočový príd. m. patriaci ku koču;
vhodný do koča: k. schodík;
k-é kone, paripy

kocar, -a muž. r. nár. bič, korbáč: Znášajú všetky švihy kocarom, kopanie, zauchá. (Lask.)

kočendovať, -uje, -ujú nedok. nár. expr. zhovárať sa, besedovať: Dlho sme s Peničkou kočendovali. (Tat.)

koch1, -u muž. r. ľud. zastar. otvorený komín: Dym velikánskym kochom uniká do vzduchu. (Vans.);
k-y vymetať (Kuk.);
tma ani v k-u (Švant.)

koch2, -u muž. r. ľud. zastar. nákyp: ryžový, orechový k.;
zemiakový k.
(Ráz., Kuk., Tim., Šolt.)

kočiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. koč: Návštevy prichádzali na kočiaroch. (Kuk.);
rachot k-ov (Vaj.);
hrkoce k. (Lask.);
doviezť sa na k-i (Zgur.);

kočiarový príd. m.: k. kôň do kočiara;

kočiarik, -a muž. r. zdrob.

1. malý kočiar;

2. detský kočík

kočík, -a muž. r. vozidlo pre malé deti, detský vozík: detský, hlboký, športový, prešívaný, pletený k.;
voziť dieťa, bábiku v k-u
;

kočíček, -čka muž. r. zdrob. expr.

kočíkovať, -uje, -ujú nedok. hovor. (koho, čo) voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

Naposledy hľadané výrazy

1. ko����kovit�� v Slovníku slov. jazyka