klerik -a -ci m.
1. kto prijal posvätnú vysviacku (v kat. cirkvi)
2. zastar. seminarista, bohoslovec
klerika -y -rík ž. reverenda
klerikál -a m. prívrženec klerikalizmu;
klerikalizmus -mu m. polit. úsilie o uplatnenie vplyvu cirkvi v polit. živote;
klerikálka -y -lok ž.;
klerikálny príd.
klérus -ru m. hromad. duchovenstvo: vysoký k., katolícky k.