Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „klásť” v Slovníku slovenského jazyka

klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)

1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať;
k. jedlo na misu, k. cesto na plech;
k. litery na papier
o pomalom písaní;
k. na papier (napr. svoje dojmy) písať;
k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť;
k. oheň zakladať, zapaľovať;
k. do sporáka prikladať;
k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať;
k. oká nastavovať na zver

k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť;
k. nástrahy niekomu zákerne konať;
k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky;
k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať;
k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať;
k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať;
k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať;
k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať;
k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu;
k. dôraz na niečo zdôrazňovať;
k. váhu na niečo považovať za dôležité;
k. odpor niekomu, niečomu odporovať;
fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu;
k. otázky
dávať o., pýtať sa;
k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;

2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;

opak. kladievať, -a, -ajú;

dok. položiť

|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.);
klásť sa na posteľ (Vaj.);
pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou;
(Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;

dok. položiť sa

klastický príd. m. geol. úlomkovitý: k-é horniny

kláštor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. bývanie rehoľníkov al. rehoľníc, sídlo rehole: benediktínsky, františkánsky k.;
ísť, cstúpiť do k-a
stať sa rehoľníkom (rehoľníčkou), mníchom (mníškou);
žiť ako v k-e utiahnuto, prísne;

kláštorný i kláštorský príd. m.: k. kostol, k. majetok patriaci kláštoru, k-á cela v kláštore;
k-é múry m. kláštora;
zatvorený v k-ých múroch v kláštore;
viesť k. život utiahnutý, prísny;
stav. k-á klenba opierajúca sa na všetkých stranách na podporné múry

kláštorník, -a, mn. č. -ci muž. r. rehoľník, mních;

kláštornícky príd. m.: žiť k-am životom utiahnuto, prísne, asketicky

Naposledy hľadané výrazy

1. klásť v Slovníku slov. jazyka