Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ker” v Slovníku slovenského jazyka

ker, kra, 6. p. kre, mn. č. kry muž. r. drevnatá rastlina rozvetvujúca sa hneď od zeme: malinový, ružový k., tŕnitý k.;
okrasný k.
;

krík, -a i kríček, -čka muž. r. zdrob.

keramika, -y žen. r. výrobok z pálenej zeminy: ozdobná, úžitková k., modranská, ľudová k.;
archeol. kultúra kanelovanej, šnúrovej k-y predhistorická kultúra vyznačujúca sa osobitne ozdobenými nádobami;

keramický príd. m.: k. priemysel vyrábajúci keramiku;
k. výrobok z keramiky;
k-á hmota na výrobu keramiky

keramikár, -a muž. r. umelecký remeselník vytvárajúci umelecké predmety z keramiky;

keramikársky príd. m.: k-e umelecké remeslo

keratín, -u muž. r. biol. základná látka pokožky, nechtov, vlasov, peria a rohov živočíchov;

keratínový príd. m.

Kerberos p. Cerberus

kermeš1, -a muž. r. jedlé farbivo vyrobené zo samičiek červca dubového;

kermešový príd. m.: k-é zrnká

kermeš2, -a muž. r. nár. hody spojené s ľudovou zábavou;

kermešový príd. m.: k. trh (Hviezd.) trh spojený so zábavou

kernatý príd. m.

1. majúci podobu kra, krovitý: k-é rastliny;

2. porastený krami, krovinatý: k-á stráň, rúbaň, k-é úbočie

kerovať i karovať, -uje, -ujú nedok. hovor.

1. ísť určitým smerom, odbočovať, zahýbať: k. do prístavu (Kuk.);
Mali by zavčasu karovať. (Hurb.);
pren. kerovať pohľadom (Tim.) uhýbať;
keruje jeho pohľadu (Tim.) vyhýba sa;

2. (čo i bezpredm.) viesť vozidlo: Poskakujúc na sedadle, keruje od dediny k dedine. (Karv.) Brat keruje na plti. (Heč.) Starý otec obratne keroval. (Janč.) Pltník keruje moju plť. (Škult.);
pren. Z milujúcej matere stala sa razom svetárka kerujúca dom a rodinu (Vaj.) rozkazujúca v dome;

dok. zakerovať i zakarovať

Naposledy hľadané výrazy

1. ker v Slovníku slov. jazyka