Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „keď” v Slovníku slovenského jazyka

keď

I. spoj. podraď. uvádza

1. vety časové, ktorých dej je súčasný s dejom vety hlavnej al. pred ním predchádza: Keď chlapci so zbraňou v ruke vstupovali do chalúp, ľudia ich prijímali s údivom. (Tat.) Otec mi umrel, keď som mal dvanásť rokov. (Heč.)

2. vety podmienkové (= ak): Bude lepšie, keď ostaneš doma. (Janč.) Praž sa i ty, keď sa ja mám pražiť. (Kuk.) Keď nevieš poradiť, mlč! (Hor.)

3. v spojkových výrazoch keď i, i keď, keď aj, aj keď uvádza vety prípustkové (= hoci): A potom, keď i nemá bohatstva, ale po žobraní tiež nemusí ísť. (Čaj.) Kráčajte! Keď aj pomaly, ale stále sa pohybujte! (Mor.) Strynká, i keď sme jej nie po vôli, milo nás víta. (Al.)

4. vo výrazoch len keď, iba keď má význam obmedzovací: Odmenu dostaneme, len keď (až keď) splníme svoje úlohy.

5. hovor. len keď zrazu, odrazu, znenazdania: O krátkych osemdesiat rokov len keď sa stal Maďarom. (Taj.)

6. hovor. uvádza vety príčinné (= keďže): Tvári sa, že spí, čo veru i môže jej uveriť každý, keď je celý deň v robote ani v tanci. (Tim.)

II. čast. vo vetách zvolacích zdôrazňuje nejaké dej: Ach, keď ste len prišli! (Kuk.)

kedy zám. prísl.

I. opyt. (uvádza priamu i nepriamu otázku) v ktorom čase: Kedy prídeš? Pýtam sa ťa, kedy prídeš.

II. neurč.

1. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy: Ej, chlapče, len s rozumom, aby si kedy neobanoval! (Jil.) Či to kedy svet videl! (Vaj.) Ktože to slýchal kedy, ešte v lete hrať sa v karty! (Tim.) Tak zahynula sláva naša a boh zná, či sa zas kedy skvieť bude na oblohe národov. (Kal.)

2. hovor. mať, nemať kedy, je kedy, nieto kedy mať, nemať čas, je čas, niet času: Nemám kedy zabávať sa s tebou. (Heč.)

3. v dvojici kedy... kedy = raz... raz, raz... inokedy, niekedy... niekedy: Roľníci zvážali z polí kedy viac, kedy menej. (Jil.)

4. kedy ako, ako kedy podľa okolnosti, nie vždy rovnako, raz tak, raz ináč: „Ako ide obchod?“ „Ako kedy.“ (Kuk.) „Mne hádam len uveríte?“ „Kedy ako,“ vypovie Mráz. (Kal.)

III. používa sa nenáležite miesto spojky keď: „R. 1945, kedy Sovietska armády oslobodila našu vlasť... “, správ. keď

kedy-nekedy zám. prísl. neurč. nár. kedysi neskoro, pozde: kedy-nekedy povolil výbor aspoň jednu piecku. (Taj.) Až kedynekedy prišli z mesta hasiči. (Jégé)

kedy-netedy zám. prísl. neurč. nár. niekedy, občas, zriedka, kedy-tedy: Počas orby kedy-netedy len došla. (Hviezd.) Kde sú dva kohúti, tam kedy-netedy musí povstať zvada. (Kuk.)

kedy-tedy zám prísl. neurč. niekedy, občas, zriedka: Len kedy-tedy sa mihne tieň vtáka po hladine rieky. (Tat.) Kedy-tedy i nejaká tá korunka mu zostala. (Tomašč.)

kedykoľvek zám. prísl. neurč. vždy, keď: K miske priložil za hrsť chlebíčkov, ktorými ju prekvapoval, kedykoľvek mal z niečoho radosť. (Fig.) Kedykoľvek tadiaľto cestoval, vždy sa mu v srdci budil odpor. (Hor.)

kedysi zám. prísl. neurč. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy (v minulosti, zried. i v budúcnosti): Vídal bol kedysi lepšie časy. (Vaj.) Albín vrátil sa domovkedysi ráno. (Urb.) Pri nej sa naučíš poznávať všetky vzpruhy, ktorými budeš kedysi hýbať. (Kuk.)

kedyže zám. prísl. opyt. zdôraznené kedy: Kedyže to bude? (Stod.) Kedyže som vám nevrátila, čo si požičiam? (Tim.)

keďže spoj. lebo, pretože: Keďže ide o vec, ktorá týka sa nás všetkých, navrhujem... (Urb.) Keďže bola nedeľa, Jano sa vybral na Poráčsky vrch. (Skal.)

Naposledy hľadané výrazy

1. keď v Slovníku slov. jazyka