Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kde” v Slovníku slovenského jazyka

kde zám. prísl.

I. opyt. pýtame sa ňou

1. na miesto, na ktorom sa niečo deje, na ktorom niečo je: A detiská kde sú? (Jil.) Kde sme vlastne? (Kuk.)

2. na miesto, na ktoré niečo smeruje, na ktoré miesto (= kam): Kde ideš? V tých istých významoch býva v rečníckych otázkach al. vo vetách rozvažovacích: Kde sa v ňom berie toľká odvaha! — Kde som to len prišiel!

II. vzťaž. uvádza a) vedľajšiu vetu príslovkovú miestnu (obyč. súvsťaž. s prísl. tam al. tu): Tam, kde more z južnej strany bije vždy na poplach... (Jil.) Kde ho postavíš, tam bude stáť. (Tat.) Kde nič nieto, (tam) ani smrť neberie prísl. o veľkej biede;
kde sa vzal, tu sa vzal (v rozprávačskom štýle) náhle, nečakane sa objavil;
kde bolo, tam bolo (v rozprávkach) niekde, ne neurčitom mieste;
kde nič, tu nič výraz záporu: A zrna kde nič, tu nič (Kal.) niet. Striehne Janko, striehne, no kde nič, tu nič, po šarkanovi ani vidu ani slychu. (Karv.);
b) vedľajšiu vetu prívlastkovú: Do cesty padnú mestá, kde vlak stojí niekoľko minúť. (Kuk.) Tieto zásady platia v prípadoch, kde je použitie cudzieho práva vylúčené. (Luby);
c) zastar. vedľajšiu vetu časovú (= keď): A doba už prichodila, kde telo vypovedalo službu. (Vaj.) Je ona pomník lepších časov, kde sa ľudia nebáli ľudí. (Kuk.);
d) vedľajšiu vetu prípustkovú: Kde ich berie, kde nie, zavše prinesie knižôčku (Podj.) nech ich berie kdekoľvek.

III. neurč.

1. kdekoľvek, hocikde: Každý býva, kde býva. (Kuk.) Vyrútili sa, kde ktorý bol. (Tim.) Kde aký chlap, všetci sa pobrali k richtárovi. (Jil.)

bohvie kde, čertvie kde, nevedno kde a) kdekoľvek, na neurčitom mieste;
b) kamkoľvek, na určité miesto;
kde inde hocikde inde, kdekoľvek inde: Pozorovať nedostatok vody, väčší než kde inde. (Kuk.)

2. (v spojení so slovesom byť a mať) niekde, voľakde;
niekam, voľakam;
nikde, nikam: nemá kde ísť, nemá sa kde podieť, nebolo kde sa pohnúť, máme kde bývať, je kde ísť;

IV. (čast. al. cit.)

1. hovor. kde, kdeby, v odpovedi na otázku i ale kde vyjadruje popretie niečoho, odmietnutie: Ó ja, kdeby ja? — duší sa. (Ráz.)

2. uvádza vety zvolacie, v ktorých sa vyjadruje silné pochybovanie, malá pravdepodobnosť: Kde prekročí on priepasť, ktorá je medzi ňou a ním. (Kuk.) Kdeby také šťastie! (Vaj.)

kde-tu zám. prísl. neurč. niekde, miestami: Po úbočiach kde-tu ešte pásy snehu. (Taj.)

kdečo, -čoho zám. neurč. hovor. všeličo, kadečo: Za pecou doma sa váľal a kdečo predával. (Jil.)

kdejaký zám. neurč. hovor. všelijaký, kadejaký: k-é smeti

kdekade zám. prísl. neurč. hovor. všelikade, na rozličných miestach: Budete ešte kdekade po kútoch driemať? (Kuk.)

kdekoľvek zám. prísl. neurč.

1. na hociktorom mieste: Kdekoľvek bol, všade sa milo správal.

2. na hociktoré miesto, kamkoľvek: Vďačne by odišli ľudia kdekoľvek, ale dostať sa nikde. (Al.)

kdekto, -koho zám. neurč. hovor. hocikto, bárskto, všelikto: Druhá strana chodila hore-dolu dedinou, vykrikovala, búrila kdekoho. (Taj.)

kdektorý zám. neurč. hovor. hociktorý, bársktorý: Zapisuje každú cibuľu a cesnak, čo nájde v kdektorej záhradke. (Kuk.)

kdesi zám. prísl. neurč.

1. na neznámom mieste, nevedno kde: Ivan hádam zadriemal kdesi pod svrčinou. (Gab.)

2. na neznáme miesto, kamsi: Liek jestvuje, len treba ísť za ním kdesi do sedemdesiatej krajiny. (Švant.)

kdesi-čosi zám. neurč. hovor. všeličo: Na chrbte konopná plachetka a v nej kdesičosi. (Ráz.)

kdeže

1. zám. prísl. opyt. zdôraznené kde, na ktorom mieste: Kdeže si bola, nevesta moja? (Sládk.)

2. čast. al. cit. hovor. samo al. vo výrazoch kdeže by, ale kdeže vyjadruje rázne popretie, odmietnutie (= veru nie, ale čo, ešteže čo): Lekváru z toľkých slivák kdeže by zjedli. (Zgur.) A kdeže ti legionár môže bosý ťapošiť po obci. (Jégé) Kdeže by im merať sa s Mikulášom! (Kuk.) nemôžu sa merať s Mikulášom. (Zuzku) tiež nikto nepýtal. Kdeže by! (Taj.) Ale kdeže! Nám to bola okľuka. (Bod.)

kdežto spoj. zastar. ale, avšak, naproti tomu, kým: Úspech a zdar posmeľuje, kdežto nezdar i silných skláti. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. kde v Slovníku slov. jazyka