kameň -a m.
1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody
2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.;
drahé, vzácne k-e drahokamy;
uholný k. i pren. opora;
základný k. i pren. základ;
skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí
3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.
● k. úrazu príčina ťažkostí;
zmrznúť na k. celkom;
na dohodenie k-om blízko;
mať srdce z k-a byť bezcitný;
odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu;
byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi;
padla → kosa na k.;
neostal k. na k-i všetko bolo zničené;
uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť;
hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;
kamenársky príd.: k-a dielňa;
kamencový príd.
kamenica -e -níc ž. kamenná nádoba
kameninový príd.: k-á tehla, k. žľab, k-á nádoba, váza
kamennouhoľný príd. súvisiaci s kamenným uhlím: k-é bane, k-á oblasť
kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)
kameňotlač -e ž. litografia