Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kame��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

kamea, -ey, 3., 6. p. -ei (star. i kamej, -e) žen. r. vypuklo vyrezávaný drahokam

kamélia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. biela al. červená ozdobná kvetina: kytka z bielych ruží a kamélií (Vaj.);

kaméliový príd. m.

kamelot1, -a muž. r. pouličný predavač novín: Kameloti chrapľavým hlasom oznamovali najnovšie senzácie. (Gráf)

kamelot2, -u muž. r. text. tkanina z vlny angorskej kozy;

kamelotový príd. m.

kameň, -a muž. r.

1. tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál;
úlomok horniny, skala: stavebný, prirodzený, umelý, lomový, dlažobný k.;
vyložiť cestu k-mi
vydláždiť;
mlynský k.;
mlyn na tri k-e
(Taj.);
míľový, hraničný, oltárny k.;
náhrobný k.
pomník;
privaliť k-om prikryť (napr. hrob, studňu);
uholný kameň na ktorom stoja dva múry, pren. hlavná opora;
srdce ťažké ako k. (Jégé);
Čo všetkých tlačí ako kameň (Tim.) tiesni, trápi. (Vrana) sťa kameň pustila sa z vrchovca topoľa (Tat.) prudko letela strmo dolu. Tento človek mi je všade kameňom na ceste (Vaj.) prekážkou;

pren. symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého: Mám srdce, nie kameň. (Kuk.) I takým kameňom pohnú, ako je náš otec (Al.) bezcitným, tvrdým človekom.

položiť základný k. slávnostne začať stavbu, pren. dať základy niečomu;
byť stavebným k-om niečoho nepostrádateľnou, nevyhnutnou súčiastkou;
byť skúšobným k-om niečoho skúškou, ktorá jasne ukáže stav veci;
k. úrazu príčina nedorozumenia: Úcta pred pánmi bola kameňom úrazu medzi ním a jeho ženou. (Jégé);
na dohodenie k-om neďaleko;
hodiť k-om po niekom odsúdiť, verejne obžalovať niekoho;
nezostal k. na k-i všetko bolo zničené;
Uviazal si kameň na krk (Laz.) vzal na seba ťažkú povinnosť;
zmizol, akoby k. hodil do vody bez stopy;
mať srdce z k-a tvrdé, bezcitné;
k. by sa nad ním zľutoval je veľmi úbohý, biedny;
spadol mu k. zo srdca zbavil sa veľkej starosti;
byť medzi dvoma k-mi byť pod nátlakom z dvoch strán;
trafila kosa na k. narazil na odpor;
Kto do teba k-om, ty do neho chlebom (prísl.) zlé odplácaj dobrým

2. niečo vlastnosťami podobné kameňu: kotolný k. usadenina na stenách kotla;
chem. vínny k., lúhový k.;
ľud. pekelný k. lápis;
lek. zubný k. usadenina na zuboch;
žlčové, močové, obličkové k-e pevné telieska spôsobujúce ochorenie príslušných orgánov;
k. mudrcov, k. múdrosti alchymistami hľadaná látka, ktorá mala dávať nesmrteľnosť a obyčajné kovy meniť na zlato;
drahý k. drahokam: drahými kameňmi vykladaná šabľa (Kal.);
prstene s veľkými kameňmi (Taj.) drahokamami;

3. šach. šachová figúra;

kamenček, -a i kamienok, -nka muž. r. zdrob.: lek. žlčové, močové, obličkové kamienky;
kresací k.
primitívny nástroj na zapálenie ohňa

kamenáč, -a muž. r. hovor. druh drobných orechov s tvrdšou škrupinou

kamenák, -a muž. r. nár. kamenná nádoba;
krčah z kameňa: Nosí vodu v kamenáku. (Ráz.)

kamenár, -a muž. r. kto obrába kameň;

kamenársky príd. m.: k. majster odborník na spracúvanie kameňa;
k-a práca a) p. kamenárov;
b) p. pre kamenárov;

kamenárstvo, -a stred.

1. obrábanie a spracúvanie kameňa;

2. kamenárska dielňa

kamenček p. kameň

kamenčie p. kamenie

kamenec, -nca muž. r.

1. zmrznuté dažďové kvapky, ľadovec, krúpy: padal k. (Jes.);
Lejak, pomiešaný s kamencom. (Kuk.) Kamenec zbije všetko šíre pole. (J. Kráľ)

2. chem. podvojný síran niektorého alkalického kovu s iným kovom, liadok;

kamencový príd. m. k 2

kamenica, -e, -níc žen. r.

1. kamenná nádoba, kamenný krčah: Mušt steká žliabkom do kamenice. (Kuk.)

2. dom, miestnosť z kameňa: Kamenica bola posledným (jeho) príbytkom. (Švant.)

kamenie i kamenčie, -ia stred. hromad. drobný kameň, skálie, štrk: vylámať a rozdrviť kamenie (Janč.);
sprevádzaný dažďom kamenia (Kuk.) Práši do nich (sliepok) kamenčím (Šolt.) hádže skaly

kamenieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa nehybným, meravieť: k. od údivu, od ľaku;
Jazyk mu kamenie.
(Gab.) Chlapci až kameneli pri počúvaní. (Rys.) Kamenel som od hrôzy. (Švant.);
duša kamenie (Botto);

dok. skamenieť

kamenina, -y žen. r.

1. keramický výrobok podradnejšej akosti;

2. stav. kamenný materiál na stavbu, kameň, kamenivo;

kameninový príd. m.: k-á nádoba z kameniny

kamenistý i kamenitý príd. m. posiaty kameňmi;
skalnatý: kamenistý úhor (Vaj.);
kamenistá hruda (Kost.) neúrodná pôda;
kamenistá cesta (Ráz.);
kamenitá cesta (Hviezd.);
kamenisté dno rieky (Heč.)

kamenivo, -a žen. r. stav. kamenný materiál, kamenie, kameň na stavbu

kamenný príd. m. z kameňa: k-á stavba, cesta;
k. džbán, k-á nádoba;
k-á lavička;
k-á socha. k. dom;
k-á mohyla
(Jégé) z kameňov;
k-é mesto (Gráf);
archeol. staršia, mladšia doba k-á najstaršie obdobie ľudskej civilizácie, v ktorom si človek zhotovoval nástroje z kameňa;
k-é uhlie čierne;
chem. k-á soľ kuchynská soľ

zostal ako k. stĺp (Al.) zmeravel od ľaku, od údivu;

pren. ako kameň, s vlastnosťami kameňa: k-á päsť tvrdá;
k-á tvár (Ráz.) meravá;
k-é srdce (Al.) chladné, neúprosné;
k-á bezcitnosť (Vlč.);
v postoji k-om (Horov) meravo, nehybne;
k-á viera (Krčm.) pevná, neochvejná

kameňolom, -u muž. r. miesto, kde sa láme kameň, baňa na kameň, lom

kameňomet, -u muž. r. zastar. primitívny vojnový stroj na vrhanie kameňov: Stáli pripravení žoldnieri, šípostrely a kameňomety. (Fig.)

kameňopriemysel, -slu muž. r. spracovávanie, obrábanie kameňa;

kameňopriemyselný príd. m.: k. závod na spracovávanie kameňa

kameňorezba, -y žen. r. umelecká rezba do kameňa

kameňoryt, -u muž. r. obraz al. text vyrytý do kameňa

kameňorytec, -tca muž. r. umelec ryjúci obrazy al. písmena do kameňa;

kameňorytecký príd. m.: k-é umenie;

kameňorytectvo, -a stred. umenie vyrývať obrazy al. písmená do kameňa

kameňosochár, -a muž. r. remeselník zaoberajúci sa figurálnymi prácami z kameňa;

kameňosochársky príd. m.;

kameňosochárstvo, -a stred. remeslo kameňosochára

kameňotesárstvo, -a stred. zried. spracúvanie kameňa tesaním

Naposledy hľadané výrazy

1. kame�� v Slovníku slov. jazyka