Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kam” v Slovníku slovenského jazyka

kam zám. prísl.

1. ktorým smerom, na ktoré miesto;
uvádza vety: a) opytovacie (priame i nepriame otázky);
pýtame sa ňou na smer a miestny cieľ deja: Kam ideš? A kam to len idú tí ľudia? (Ráz.);
b) vzťažné: Choď, kam chceš! (Vans.) Odišiel, kam ho oči povedú (Jes-á) do neznáma. Vie, kam ide a čo hľadá. (Ondr.) Bolo to teda v Radošovciach, kam páni bratia pospiechali. (Kal.)

kam vietor, tam plášť o človeku, ktorý mení presvedčenie, keď má z toho výhody;
nevie, kam z konopí nevie nájsť východisko zo zamotanej situácie;
nebolo kam jablko hodiť všetko bolo jasné;

2. niekedy má význam neurčitej príslovky kamkoľvek: Kam sa obrátiš, všade ho nájdeš. (Vaj.)

kamarátiť sa, -í, -ia nedok. (s kým i bezpredm.) byť v priateľskom pomere, priateliť sa: Kamarátil sa so všetkými pánmi. (Jégé);
hovor. viac sa nekamarátime prestávame byť priateľmi;
pren. žart. Žena potom sa kamarátila iba s kútmi domu (Gab.) bola stále doma;

opak. kamarátievať sa -a, -ajú;

dok. skamarátiť sa

kamarát, -a muž. r. druh, priateľ: starý, dobrý k., dôverní, nerozluční k-i;
hovor. žart. k-i z mokrej štvrti spoločníci pri víne;

fam. (často i kamarátko) v dôvernom oslovení: Ohó, kamarát, len si choď. (Tim.) Nemal by si sa smiať, kamarát. (Karv.);
pren. Hej, Janoško Jánošík, kamarát slobody! (Botto) milovník slobody;

kamarátka, -y, -tok žen. r.;

kamarátsky príd. m. i prísl. : k-e slovo (Ondr.) priateľská úprimná reč;
k. pomer dôverný;
k. rozdeliť (Ráz.) spravodlivo;
po kamarátsky (napr. podať ruku);

kamarátstvo, -a stred. priateľstvo, družnosť, priateľský pomer: staré k. (Kuk.);
z k-a (niečo urobiť);

kamarátik, -a muž. r. zdrob. expr. ;

kamarátko, -a, mn. č. -ovia muž. r. hypok.

kamarila, -y, -ríl žen. r. skupina ľudí pôsobiacich na veľké osobnosti (panovníkov a pod.): viedenská k. (Vaj.)

kamas, -a muž. r. nár. chlapčisko, šuhaj, výrastok: V borbu za pasy dva chytili sa kamasi. (Hviezd.);
galganstvo nedozretého k-a (Hor.)

kamaša, -e i kamašňa, -ne, mn. č. obyč. v kamaše, -í i kamašne, -í žen. r. zastar. gamaša, gamaše

kambium, -ia stred. bot. sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji;

kambiálny príd. m.

kambrium, -ia stred. geol. najstarší paleozoický útvar

Kamčatka, -y žen. r. polostrov v severovýchodnej časti Sovietskeho sväzu;

kamčatský príd. m.

kamdiaľ prísl. nár. čím ďalej: Časy planejú kamdiaľ väčšmi. (Hviezd.) Mne je kamdiaľ horšie. (J. Kráľ)

kamea, -ey, 3., 6. p. -ei (star. i kamej, -e) žen. r. vypuklo vyrezávaný drahokam

kamélia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. biela al. červená ozdobná kvetina: kytka z bielych ruží a kamélií (Vaj.);

kaméliový príd. m.

kamelot1, -a muž. r. pouličný predavač novín: Kameloti chrapľavým hlasom oznamovali najnovšie senzácie. (Gráf)

kamelot2, -u muž. r. text. tkanina z vlny angorskej kozy;

kamelotový príd. m.

kam, -a muž. r.

1. tvrdá hornina používaná ako stavebný materiál;
úlomok horniny, skala: stavebný, prirodzený, umelý, lomový, dlažobný k.;
vyložiť cestu k-mi
vydláždiť;
mlynský k.;
mlyn na tri k-e
(Taj.);
míľový, hraničný, oltárny k.;
náhrobný k.
pomník;
privaliť k-om prikryť (napr. hrob, studňu);
uholný kameň na ktorom stoja dva múry, pren. hlavná opora;
srdce ťažké ako k. (Jégé);
Čo všetkých tlačí ako kameň (Tim.) tiesni, trápi. (Vrana) sťa kam pustila sa z vrchovca topoľa (Tat.) prudko letela strmo dolu. Tento človek mi je všade kameňom na ceste (Vaj.) prekážkou;

pren. symbol niečoho chladného, bezcitného, tvrdého: Mám srdce, nie kameň. (Kuk.) I takým kameňom pohnú, ako je náš otec (Al.) bezcitným, tvrdým človekom.

položiť základný k. slávnostne začať stavbu, pren. dať základy niečomu;
byť stavebným k-om niečoho nepostrádateľnou, nevyhnutnou súčiastkou;
byť skúšobným k-om niečoho skúškou, ktorá jasne ukáže stav veci;
k. úrazu príčina nedorozumenia: Úcta pred pánmi bola kameňom úrazu medzi ním a jeho ženou. (Jégé);
na dohodenie k-om neďaleko;
hodiť k-om po niekom odsúdiť, verejne obžalovať niekoho;
nezostal k. na k-i všetko bolo zničené;
Uviazal si kam na krk (Laz.) vzal na seba ťažkú povinnosť;
zmizol, akoby k. hodil do vody bez stopy;
mať srdce z k-a tvrdé, bezcitné;
k. by sa nad ním zľutoval je veľmi úbohý, biedny;
spadol mu k. zo srdca zbavil sa veľkej starosti;
byť medzi dvoma k-mi byť pod nátlakom z dvoch strán;
trafila kosa na k. narazil na odpor;
Kto do teba k-om, ty do neho chlebom (prísl.) zlé odplácaj dobrým

2. niečo vlastnosťami podobné kameňu: kotolný k. usadenina na stenách kotla;
chem. vínny k., lúhový k.;
ľud. pekelný k. lápis;
lek. zubný k. usadenina na zuboch;
žlčové, močové, obličkové k-e pevné telieska spôsobujúce ochorenie príslušných orgánov;
k. mudrcov, k. múdrosti alchymistami hľadaná látka, ktorá mala dávať nesmrteľnosť a obyčajné kovy meniť na zlato;
drahý k. drahokam: drahými kameňmi vykladaná šabľa (Kal.);
prstene s veľkými kameňmi (Taj.) drahokamami;

3. šach. šachová figúra;

kamenček, -a i kamienok, -nka muž. r. zdrob.: lek. žlčové, močové, obličkové kamienky;
kresací k.
primitívny nástroj na zapálenie ohňa

kamenáč, -a muž. r. hovor. druh drobných orechov s tvrdšou škrupinou

kamenák, -a muž. r. nár. kamenná nádoba;
krčah z kameňa: Nosí vodu v kamenáku. (Ráz.)

kamenár, -a muž. r. kto obrába kameň;

kamenársky príd. m.: k. majster odborník na spracúvanie kameňa;
k-a práca a) p. kamenárov;
b) p. pre kamenárov;

kamenárstvo, -a stred.

1. obrábanie a spracúvanie kameňa;

2. kamenárska dielňa

kamenček p. kameň

kamenčie p. kamenie

kamenec, -nca muž. r.

1. zmrznuté dažďové kvapky, ľadovec, krúpy: padal k. (Jes.);
Lejak, pomiešaný s kamencom. (Kuk.) Kamenec zbije všetko šíre pole. (J. Kráľ)

2. chem. podvojný síran niektorého alkalického kovu s iným kovom, liadok;

kamencový príd. m. k 2

kamenica, -e, -níc žen. r.

1. kamenná nádoba, kamenný krčah: Mušt steká žliabkom do kamenice. (Kuk.)

2. dom, miestnosť z kameňa: Kamenica bola posledným (jeho) príbytkom. (Švant.)

kamenie i kamenčie, -ia stred. hromad. drobný kameň, skálie, štrk: vylámať a rozdrviť kamenie (Janč.);
sprevádzaný dažďom kamenia (Kuk.) Práši do nich (sliepok) kamenčím (Šolt.) hádže skaly

kamenieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa nehybným, meravieť: k. od údivu, od ľaku;
Jazyk mu kamenie.
(Gab.) Chlapci až kameneli pri počúvaní. (Rys.) Kamenel som od hrôzy. (Švant.);
duša kamenie (Botto);

dok. skamenieť

kamenina, -y žen. r.

1. keramický výrobok podradnejšej akosti;

2. stav. kamenný materiál na stavbu, kameň, kamenivo;

kameninový príd. m.: k-á nádoba z kameniny

kamenistý i kamenitý príd. m. posiaty kameňmi;
skalnatý: kamenistý úhor (Vaj.);
kamenistá hruda (Kost.) neúrodná pôda;
kamenistá cesta (Ráz.);
kamenitá cesta (Hviezd.);
kamenisté dno rieky (Heč.)

Naposledy hľadané výrazy

1. kam v Slovníku slov. jazyka