Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „kôš” v Slovníku slovenského jazyka

kôš, koša muž. r.

1. nádoba upletená z prútia al. rákosia;
podobná nádoba z iného materiálu: k. na odpadky, na bielizeň, kvetinový k., upliesť k.

hovor. hodiť do k-a (list, príspevok) odhodiť, zahodiť, nevybaviť;
pravda, láska ako v k-i voda o niečom neistom, nestálom;
dať niekomu k-om odmietnuť ho;

2. vec podobná košu;

včel. druh úľa;
tech. násypný k. kde sa nasýpa surovina do stroja;
anat. hrudný k.;

košový príd.: tech. k. lis prístroj s dreveným košom na lisovanie ovocia;

košík, -a muž. r. zdrob. ;

košíkový príd. m.;

košíček, -čka muž. r. zdrob. expr.

kosa, -y, kôs žen. r. poľnohospodársky nástroj na kosenie. dlhý zahnutý nôž pripevnený na dlhej rúčke: ostriť k-u, k. cvendží

ľud. expr. tetka (tá) s kosou smrť;
trafila k. na kameň o spore dvoch neústupných ľudí;

kosička1, -y, -čiek žen. r. zdrob.

kosačka, -y, -čiek žen. r. hospodársky stroj na kosenie obilia

kosák, -a muž. r.

1. hospodárske náradie, mesiacovite zahnutý nôž na krátkej rúčke, používaný na vyžínanie trávy: žať k-om;
kosák a kladivo
symbol komunizmu, komunistickej strany;

2. vec podoby kosáka: k. mesiaca;

kosákový príd. m.;

kosáčik, -a/-čka muž. r. zdrob. expr.

kosákovitý príd. m. majúci podobu kosáka: k. tvar.;

kosákovite prísl.: k. zahnutý

košarina, -y žen. r. nár. sena, otava, mládza (Skal.);

košarinka, -y žen. r. zdrob. expr.

košarovať, -uje, -ujú nedok. posunovať košiar z miesta na miesto a tak hnojiť pôdu

kosatá, -ej žen. r. spodst. ľud. expr. smrť

kosatcovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď rastlín (Iridaceae)

kosatec, -tca muž. r. pestovaná záhradná rastlina;
bot. k. fialový (Iris germanica), k. žltý (I. pseudocorus)

košatieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa košatým: strom košatie

košatina, -y, -tín žen. r. zried. košina (Jil.)

košatý príd. m. bohato rozvetvený: k. strom, ker, k-á koruna;

košatosť, -ti žen. r.

kosba, -y, -sieb [vysl. -z-] žen. r. kosenie: k. lúky, mládze, prvá, druhá, letná k.

kosec1, -sca muž. r. chlap, ktorý kosí

kosec2, -sca, mn. č. -sce muž. r. dlhonohý, pavúkovi podobný hmyz;
zool. k. obyčajný (Phalangium opilio)

kosekans (pís. i cosecans), -u muž. r. i stred. neskl. mat. funkcia uhla v pravouhlom trojuholníku, pomer prepony k protiľahlej odvesne (skr. cosec)

košeľa, -le, -šiel žen. r. druh bielizne, ktorá sa nosí priamo na tele: nočná, denná, pánska, plátenná, hodvábna, vyšívaná, slovenská k.;
drôtená k.
(stredovekého rytiera)

zvyk je železná košeľa (prísl.) navyknutých spôsobov sa človek ťažko zbaví;
nedostala ani k-e nič, nijakú výbavu;
dal by aj poslednú k-u všetko;
bližšia košeľa ako kabát (porek.) bližší vlastný záujem ako cudzí;

košeľový príd. m.: k. golier na košeli, k. hodváb, k-á látka na košeľu, k-á blúza strihu ako pánska košeľa;

košieľka, -y, -ľok žen. r. zdrob. expr.

košelica, -e, -líc žen. r. expr. zried. košeľa (Fr. Kráľ)

košeľovina, -y žen. r. látka na košele

košenila, -y žen. r. sušené samičky červa nopálového, používané ako farbivo;

košenilový príd. m.: k-á tinktúra

kóšer neskl. i kóšerný príd. m. (žid. žarg.) (o jedle) pripravený podľa židovských rituálnych predpisov, čistý: k-é víno (Ráz.)

to nie je kóšer (Kuk.) to sa mi nepozdáva, to nie je v poriadku

kóšerovať, -uje, -ujú nedok. (žid.) hovor. (čo) zabíjať zviera, hydinu al. pripravovať mäso podľa židovských rituálnych predpisov: k. husi (Taj.)

košiar, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. prúteným plotom ohradené miesto, kde zatvárajú ovce na noc a pred dojením;

košiarový príd. m.;

košiarik, -a muž. r. zdrob.

košíček p. kôš

kosička1 p. kosa

kosička2 -y, -čiek žen. r. kraj. súčiastka ľudového odevu, trojuholníková šatka, ktorú nosia ženy krížom preloženú cez prsia (Podj., Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. kôš v Slovníku slov. jazyka