Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „jedno” v Slovníku slovenského jazyka

jeden,jedna,jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách) : (j-y husle, šaty, topánky)

1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1;
používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)

všetci do j-ého všetci bez výnimky;
za jeden-dva dni za krátky čas;
hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci;
postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať;
j-ým slovom skrátka;
hovor. daj mu j-u facku;
už je jedna (= 1 hodina);
zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.);
expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad;
zastar. jeden každý (Kal.) každý;
b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu

byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti;
počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu;
c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena;
d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov;
e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!

(až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;

2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva;
hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia

hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;

3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku;
sme z j-ej dediny;
sú v j-ých rokoch
rovnako starí;
jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej

byť j-ej mysle rovnako zmýšľať;
sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení;
bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome;
hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom;
ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť;
na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania;
hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť;
do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem;
odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne;
mne je to j-o nezáleží mi na tom;
to je j-o;
vyjde to na j-o
je to to isté;
nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné;
všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké;
robiť všetko na j-o kopyto rovnako;

4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému;
hriali j. druhého;
robiť niečo j-o za druhým, j za druhým
v poradí;
stále, nepretržite;
j-o s druhým i to i to, oboje;
j. nad druhého pretekajú sa;
kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;

5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli;
j. väčší huncút ako druhý
obidvaja rovnakí

j. čihi, druhý hota každý ináč;

6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno;
Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé);
v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom);
tam to jedna (= žena) hovorila;

7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana;
ruky j. mozoľ;
dom bol j. plameň
;

8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)

9. spodst. jedno1 jedna vec: len jedno banujem (Krno);

10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)

jedno1 p. jeden

jedno2 čast. nár. asi, približne: Ozvú sa jedno traja. (Kal.) Bol šťastný, bol, jedno dva-tri roky po svadbe. (Tim.)

jedno-druhé p. jeden

jednoaktovka, -y, -viek žen. r. divadelná hra majúca jedno dejstvo

jednoaktový príd. m. majúci jedno dejstvo, jednodejstvový: j-á veselohra

jednobožstvo, -a stred. viera v jedného boha, monoteizmus

jednobránkový príd.: šport. slang. j-é víťazstvo (napr. vo futbale) s rozdielom jedného gólu;
j. rozdiel vo výsledku (napr. futbalového zápasu)

jednobratý príd.: bot. j-é tyčinky ktoré zrastajú na spodku nitkami do trúbky;

jednobratosť, -ti žen. r.

jednobunkový, star. i jednobunečný príd. m. biol. pozostávajúci z jednej bunky: j. organizmus, j-á rastlina;
zool. j-é živočíchy (Protozoa)

jednobytný príd. m. zastar. jednej podstaty: j-é skaly (Hviezd.)

jednočiarkovaný i jednočiarkový príd. m. hud. označený jednou čiarkou al. indexom 1: j-é g g`, g1;
j-á oktáva

jednociferný príd. m. majúci len jednu cifru, jednu číslicu: j-é číslo

jednočinný príd. m. tech. ktorýpracovný priestor len z jednej strany: j. piest, j-á píla

jednočlen, -a muž. r. mat. počtový výraz s jedným členom, monóm (op. mnohočlen, polynóm)

jednočlenný príd. m. majúci len jeden člen, jedného člena: gram. j-á veta

jednodejstvový príd. m. majúci jedno dejstvo, jednoaktový: j-á hra

jednodenný i jednodňový príd. m. trvajúci jeden deň;
starý jeden deň: j. štrajk;
j-é kurča

jednodetný príd. m. majúci len jedno dieťa: j-á rodina;
j. systém
systém jedného dieťaťa v rodine;

jednodetnosť, -ti žen. r. systém jedného dieťaťa v rodine

jednodetstvo, -a stred. zastar. systém jedného dieťaťa v rodine, jednodetnosť (Šolt., Vans.)

jednodielny príd. m. pozostávajúci z jedného dielu: j. film, j-a kniha;
j-a skriňa, j-e šaty
šité v jednom celku

jednodňový p. jednodenný

jednodobý príd. m. trvajúci jednu dobu: hud. j-á pauza, prestávka

jednodomý príd.: bot. j-é rastliny ktoré majú na tom istom jedinci osobitne prašníkové a osobitne piestikové kvety, rôznopohlavné;

jednodomosť, -ti žen. r.

jednodrôtový príd.: el. tech. j-é vedenie majúce len jeden drôt

jednoducho prísl.

1. nie dvojite, nie viacnásobne;

2. nie zložite, nie komplikovane: j. sa vyjadrovať;

3. proste, obyčajne;
skromne: j. žiť, j. sa obliekať, j. sa stravovať;

4. priamo, proste, skrátka, bez okolkov: Otec povie jednoducho: „Nemám!“ (Kuk.) Jednoducho odišiel. (Tat.)

5. čast. naozaj, veru: to sa jednoducho nedá vydržať;
to je jednoducho nemožné

jednoduchý, 2. st. -chší príd. m.

1. nie dvojitý, nie zložený: j-é dvere jednokrídlové;
j-á šírka (látky) nie dvojitá;
j-á výroba ktorá tvorí nepretržitý technologický celok;
admin. j-á frekvencia pracovný čas bez rozdelenia na predpoludnie a popoludnie;
gram. j. tvar (op. zložený);
j-á veta (op. zložená);
fon. j-é samohlásky (proti dvojhláskam);
mat. j. zlomok (op. zložený);
účt. j-é účtovníctvo (op. podvojné);
j-é úrokovanie počítanie úrokov len z istiny;
tech. j. ostrie s jednou reznou hranou;

2. ľahký, ľahko riešiteľný, nie komplikovaný: j. príklad, j-á otázka, j-á práca, j-á úloha;

3. prostý, obyčajný, bežný, skromný: j. človek, j-á strava, j-é bývanie, j-é šaty;

jednoduchosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. jedno v Slovníku slov. jazyka