Význam slova „jedinec” v Slovníku slovenského jazyka

jedinec, -nca, mn. č. -nci (živ.) i -nce (neživ.) muž. r. jednotlivý človek, jednotlivec, indivíduum, jednotlivý organizmus;
jednotlivá vec: Na jedinca vplýva celok. (Jil.);
kryštalický, neústrojný j.

jedinečný príd. m.

1. zriedka, ojedinele sa vyskytujúci, vzácny;
neobyčajný, výnimočný, nevídaný, čo nemá páru: j. zjav, prípad, j-á možnosť, príležitosť, j-é nadanie;
j. výkon, j-á krása, j-é dielo;
hovor. to je j. človek, pracovník výborný, vynikajúci;

2. jestvujúci len ako jediný: filoz. j. pojem;

jedinečne prísl. k 1 ;

jedinečnosť, -ti žen. r.