Používaním stránok prevádzkovaných Azet.sk, a.s. súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.OK Viac info

Význam slova „jeden” v Slovníku slovenského jazyka

jeden,jedna,jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách) : (j-y husle, šaty, topánky)

1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1;
používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)

všetci do j-ého všetci bez výnimky;
za jeden-dva dni za krátky čas;
hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci;
postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať;
j-ým slovom skrátka;
hovor. daj mu j-u facku;
už je jedna (= 1 hodina);
zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.);
expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad;
zastar. jeden každý (Kal.) každý;
b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu

byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti;
počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu;
c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena;
d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov;
e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!

(až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;

2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva;
hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia

hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;

3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku;
sme z j-ej dediny;
sú v j-ých rokoch
rovnako starí;
jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej

byť j-ej mysle rovnako zmýšľať;
sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení;
bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome;
hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom;
ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť;
na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania;
hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť;
do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem;
odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne;
mne je to j-o nezáleží mi na tom;
to je j-o;
vyjde to na j-o
je to to isté;
nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné;
všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké;
robiť všetko na j-o kopyto rovnako;

4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému;
hriali j. druhého;
robiť niečo j-o za druhým, j za druhým
v poradí;
stále, nepretržite;
j-o s druhým i to i to, oboje;
j. nad druhého pretekajú sa;
kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;

5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli;
j. väčší huncút ako druhý
obidvaja rovnakí

j. čihi, druhý hota každý ináč;

6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno;
Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé);
v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom);
tam to jedna (= žena) hovorila;

7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana;
ruky j. mozoľ;
dom bol j. plameň
;

8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)

9. spodst. jedno1 jedna vec: len jedno banujem (Krno);

10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)

jedenadvadsať, živ. i jedenadvadsiati, -dvadsiatich

1. čísl. zákl. dvadsaťjeden;

2. spodst. neskl. druh hra v karty, „oko, očko“

jedenadvadsiatka, -y, -tok žen. r.

1. číslo 21;

2. hovor. niečo označené číslom 21 (napr. izba v hoteli, autobus, pretekár ap.)

jedenadvadsiaty čísl. rad. k jedenadvadsaťjedeadvadsať, dvadsiaty prvý

jedenásť, živ. i jedenásti, -tich čísl. zákl. pre číslo 11, jedna desiatka a jedna jednotka: j. detí;
j. hodín

jedenásťhodinový príd. m. trvajúci jedenásť hodín

jedenástka, -y, -tok žen. r.

1. číslo jedenásť;

2. hovor. niečo označené číslom 11 (napr. izba v hoteli, autobus, pretekár ap.);

3. šport. futbalová j. kompletné jedenásťčlenné futbalové mužstvo;

4. šport. slang. trestný kop zo vzdialenosti 11 metrov od brány, pokutový kop

jedenásťkrát i jedenásť ráz čísl. nás. k jedenásť

jedenásťnásobný čísl. nás. jedenásťkrát väčší;
jedenásťkrát sa opakujúci;

jedenásťnásobne prísl.

jedenástoro čísl. rozčl. vyjadruje počet 11 (jednotlivcov i druhov);
v spojení s pomn. podst. menami má význam čísl. zákl.: jedenástoro detí, jedenástoro dverí

jedenásťposchodový príd. m. (obyč. o dome) majúci jedenásť poschodí

jedenásťročnica -e, -níc i jedenásťročenka, -y, -niek žen. r. hovor. jedenásťročná stredná škola

jedenásťročný príd. m. trvajúci jedenásť rokov;
starý jedenásť rokov: j-á služba;
j-é dieťa;
j-á stredná škola
typ jednotnej strednej školy pre mládež od 6 do 17 rokov;
J-á stredná škola v Skalici

jedenásťslabičný príd.: metr. j. verš majúci jedenásť slabík

jedenásty čísl. rad. k jedenásť

jedenica, -e žen. r. nár. hrubé tkanivo: vrece z j-e (Hviezd.)

jedenie, -ia stred.

1. požívanie potravy: mať, nemať chuť do j-ia mať, nemať chuť jesť;
pustiť sa do j-ia začať jesť;

2. jedlo, jedivo: Jedenia a pitia bolo dosť. (Taj.)

jedenkaždý (pís. i jeden každý) príd. m. zastar. každý bez výnimky: Jedenkaždý chce vidieť, kde sa skrýva morský had. (Jes.)

jedenkrát i jeden raz čísl. nás. k jeden (pri počítaní): jedenkrát, dvakrát...

Naposledy hľadané výrazy

1. jeden v Slovníku slov. jazyka