Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „jazyk” v Slovníku slovenského jazyka

jazyk1, -a muž. r.

1. svalnatý pohyblivý útvar v ústnej dutine, orgán chuti;
najdôležitejší orgán ľudskej reči: lízať niečo j-om, mľaskať j-om;
vyplazovať, vyplaziť (niekomu, na niekoho) j.;
niečo omáľať na j-u
;
pren. ľudské j-y ľudia (v súvislosti s hovorením)

mať j. (ostrý) ako britva, ako meč, ako osa, ako žihadlo;
mať jedovatý, ostrý, štipľavý, zlý j.
ostro, zlomyseľne, uštipačne hovoriť, s úmyslom ublížiť, uraziť;
sladký j. o falošnom, pokryteckom, ľstivom človekovi;
veľký, dlhý j. o jazyčnej, hašterivej žene;
na j-u med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom človekovi;
čo na srdci, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človekovi;
hovor.: prísť, dobehnúť s vyplazeným j-om po dlhej ceste, po behu ap.;
j. mu visí od únavy je veľmi ustatý;
mať suchý j. byť smädný;
ovlažiť si (suchý) j. trošku sa napiť;
sliny mu idú, tečú na j., zbiehajú sa mu na j-u pri pohľade al. pomyslení na jedlo;
mať maškrtný j. byť maškrtný;
dať, dávať si pozor na j. opatrne a rozvážne hovoriť;
držať j. za zubami a) nehovoriť, mlčať;
b) neprezradiť niečo;
j. za zuby! mlč, mlčte! (rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo);
ťažký j. (obyč. o opitom človeku);
j. sa mu pletie, motá ťažko hovorí, bľaboce;
hovorí, tára, čo mu na j. príde, čo mu slina na j. donesie rozpráva nerozmyslene, bez uváženia, čo mu príde na um, tára;
j. sa mu potkol povedal niečo, čo nemal, nechcel;
skoro si j. zlomil, aby sa ti jazyk nepolámal pri vyslovovaní neobvyklých slov;
mať (dobre) podrezaný j. a) vedieť sa dobre a pohotovo vyjadrovať;
b) veľa a zbytočne rozprávať;
mlieť j-om rýchlo a veľa hovoriť, rapotať;
ale mu ide j. veľa a rýchlo rozpráva;
nadarmo (si) j. drať nadarmo, zbytočne hovoriť;
merať si s niekým j. hádať sa s ním;
rozviazal sa mu j. po dlhšom mlčaní, zdráhaní začal rozprávať, rozhovoril sa;
j-y sa porozväzovali ľudia sa rozhovorili, začali sa živo zhovárať;
víno rozväzuje j. (porek.) robí človeka zhovorčivým;
dieťaťu sa rozväzuje j. začína rozprávať;
brúsiť si j. (obyč. o deťoch) učiť sa správne vyslovovať;
brúsiť si j. na niekom ohovárať ho;
brúsiť si j. na niekoho chystať sa na ostrý rozhovor s ním;
j. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť, nevie ďalej pokračovať;
obratne narábať j-om o výrečnom človekovi;
j. sa jej obratne vrtí (Tim.) je výrečná;
j. jej ešte nezastal (Tim.) ešte neprestala hovoriť;
mať dar j-a vedieť sa dobre vyjadrovať, byť pohotový v reči;
mať slobodnejší j. (Tim.) môcť slobodnejšie, voľnejšie hovoriť;
vlastenectvo iba na j-u iba o ňom hovorí;
žart. pracovať j-om miesto práce veľa hovoriť;
slová sa mu valili, hrnuli, tisli na j. hovoril rýchlo, pohotovo, bez prestania;
hovor.: stúpať, šliapať si na j. protirečiť si;
j. ho svrbí, niečo ho páli na j-u rád by niečo povedal, nemôže niečo udržať v tajnosti;
nič jej na j-u neobstojí nič neudrží v tajnosti;
pustiť si j. na prechádzku (niž. hovor. na špacír) veľa a zbytočne rozprávať, tárať;
j-om si zarábať na chlieb činnosťou, pri ktorej treba veľa hovoriť (rečnením ap.);
mám to na j-u chcem niečo povedať, ale nemôžem to hneď vyjadriť slovami;
mať hneď odpoveď na j-u pohotovo odpovedať;
mala ešte čosi na j-u chcela ešte čosi povedať;
dušu na j-u zomiera, je veľmi chorý;
vziať niekomu slovo (niečo) z j-a predbehnúť ho v reči;
vziať niekomu na j., vláčiť sa po niekom j-om ohovárať ho, osočovať ho, klebetiť o ňom;
otrieť si o niekoho j. niečo zlého o ňom povedať;
prísť svetu pod j. stať sa predmetom ohovárania, klebiet;
zlé j-y ohovárajúci ľudia;
žart. obšívať niekoho j-om hrešiť, kritizovať;

2. predmet pripomínajúci pozdĺžnym, úzkym tvarom jazyk: j. na topánke;
j-y plameňa, ohnivé j-y
o vysoko plápolajúcom ohni;
j-y polí (Mih.) úzke pásy;

3. v názvoch rastlín (najmä ľudových), majúcich listy úzkeho, pozdĺžneho tvaru: ľud. psí, volový j. skorocel;
vtáčí j. stavikrv;
bot. jelení j. papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare);

4. kuch. bravčový, teľací, hovädzí, údený j. druh mäsa;

jazykový príd. m.

1. urobený z jazyka: j-á paštéta;

2. súvisiaci s jazykom;
anat. j-é svalstvo;
j-á kosť
jazylka;

jazýček, -čka muž. r. zdrob.

1. malý jazyk (o ľudskom jazyku obyč. expr.): vtáčí, včelí j.

mať podrezaný j. byť mnohovravný;
mať štebotavý j. veľa hovoriť;
mať maškrtný j. byť maškrtný;
pohnúť j-om (Tim.) prehovoriť;

2. tech. pohyblivá, na jednom konci pripevnená tyčka, ukazovadlo na rôznych prístrojoch a nástrojoch: j. v zámke, j. na pracke;
j. na váhe
ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi, ručička

byť j-om na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

hud. pružný kmitavý prúžok jazýčkových píšťal a dychových nástrojov;

3. bot. blanitý výrastok na rozhraní pošvy a čepele tráv;

4. v ľudových názvoch rastlín: husí, psí j. skorocel kopijovitý;
hadí j. horčinka obyčajná;

5. anat. výrastok na zadnom okraji mäkkého podnebia v ústnej dutine, čapík, uvula;
jazýčkový výrastok na rozličných iných orgánoch: mozočkový, sánkový j.;

jazýčkový príd. m.: j-á píšťala;

jazyčisko, -a stred. i muž. r. zvel.

jazyk2, -a muž. r.

1. sústava zvukových lexikálno-gramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, ľudská reč: slovenský, ruský, český, nemecký j.;
slovanské, germánske, románske j-y;
celonárodný j., spisovný j.;
štúrovský, bernolákovský j.
typ spisovnej slovenčiny kodifikovaný Ľ. Štúrom, A. Bernolákom;
mŕtve j-y ktorými sa dnes už nehovorí (op. živé);
cudzí j.;
príbuzné j-y
;

2. trochu zastar. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, reč, štýl: odborný, úradný, obradný, diplomatický j.;
umelecký, básnický, literárny j.;
hovorový j.
hovorová reč, ľudový j. ľudová reč;

jazykový príd. m.: j. systém, j. vývoj, j. zákon;
j-á norma, j. štýl;
j-á kultúra
starostlivosť o čistotu a krásu jazyka, o jazykovú správnosť;
j. rozbor;
j. ostrov
územie, na ktorom sa rozpráva iným jazykom ako na území, ktoré ho obkľučuje;
j-é vedomosti, j-é vedomie;

jazykove i jazykovo prísl. čo sa týka jazyka: j. jednotný národ, j. vzdelaný

jazykospyt, -u muž. r. trochu zastar. jazykoveda, lingvistika: indoeurópsky, porovnávací, všeobecný, slovanský j.;

jazykospytný príd. m.

jazykospytec, -tca muž. r. trochu zastar. odborník v jazykospyte, jazykovedec, lingvista

jazykove p. jazyk2

jazykoveda, -y žen. r. veda o jazyku, lingvistika: porovnávacia, všeobecná, historická j., marxistická j.;

jazykovedný príd. m.: j. časopis, j. výskum, j-á práca, j-é dielo;

jazykovedne prísl.

jazykovedec, -dca muž. r. odborník v jazykovede, lingvista

jazykovitý príd. m. majúci tvar jazyka: bot. j-é kvety;

jazykovite prísl.: j. zúžený

jazykovo p. jazyk2

jazykový p. jazyk1 i jazyk2

Naposledy hľadané výrazy

1. jazyk v Slovníku slov. jazyka