Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „jav” v Slovníku slovenského jazyka

jav, -u muž. r. čo sa nejakým spôsobom prejavuje, javí, čo možno pozorovať, úkaz: historický, sociálny, spoločenský j.;
jazykový j., prírodný j.
;

javový príd. m.

javeru čast. hovor. zaiste, veru: Javeru, žiaľ a bôľ, ten sa ani opísať nedá, keď rodič dieťa stratí. (Urbk.) Javeru, potopa príde. (Krno)

javisko, -a, -vísk (star. i javište, -ťa, -víšť) stred.

1. vyvýšené miesto v divadle, kde herci hrajú predstavenia, scéna: vystupovať na j-u;
odísť z j-a;
otáčavé j.
;

pren. divadlo: ochotnícke, profesionálne j.;

2. miesto deja: j. bojov, sporov, nepokojov;
j. dejín

vystúpiť, prísť na j. dejín stať sa známym, hrať nejakú úlohu v dejinách;
ustúpiť z j-a dejín stratiť dôležitosť v dejinných udalostiach;

javiskový (star. i javištný) príd. m.: j. priestor, j-á dekorácia, j-á inscenácia, j-á technika, j-é osvetlenie;
j. štýl, j-á reč
;

javiskovo/-e prísl. čo sa týka javiska: j. účinná hra;

javiskovosť, -ti žen. r. javiskový ráz

jav, -í, -ia nedok. (čo) dávať najavo, prejavovať;
prezrádzať, ukazovať: j. sklon k niečomu, j. (živý) záujem o niečo, snahu urobiť niečo;
Mosadzné rúčky javili stopy po muchách.
(Vaj.);
zastar. Nejavili ku mne úcty. (Kuk.)

nejaví známky života je mŕtvy

|| javiť sa

1. ukazovať sa, prejavovať sa, byť zjavný: javil sa nedostatok pracovných síl, surovín;
javia sa známky úpadku
;

2. (komu i bezpredm.) vidieť sa, zdať sa, pripadať: úloha sa javí priveľkou;
Všetko javilo sa mu smutným.
(Greg.)

3. zried. zjavovať sa, ukazovať sa: zjavenia svetlonosov a žobrákov, čo sa jej javili v driemotách (Laz.)

javnosnubný príd.: bot. j-é rastliny vytvárajúce semenné kvety (Phanerogamae)

jav príd. m. zastar. zjavný, jasný, zreteľný: starý kostol s javnými stopami románskeho štýlu (Vaj.);

javno prísl.: Javno videl blyskotať sa jeho oko. (Vaj.)

javor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. listnatý strom s bielym drevom vhodným na rezbárske práce;
bot. j. mliečny, j. horský, j. poľný (Acer);

javorový príd. m.: j. háj, j. list, j-é drevo;
j-é husle
z javorového dreva;

javorček, -a muž. r. zdrob. expr.

javorčie, -ia stred. hromad. javorové stromy, javorový porast, javorina

javorec, -rca muž. r. mladý al. malý javor

javorie, -ia stred. hromad. zried. javorové stromy;
javorový porast, javorina (Dobš.)

javorina, -y žen. r.

1. javorový porast, javorová hora;

2. zried. javorové drevo (Hviezd.)

javorovité príd. m. mn. č. bot. čeľaď rastlín (Aceraceae)

javový p. jav

Naposledy hľadané výrazy

1. jav v Slovníku slov. jazyka