iskra -y -kier ž.
1. drobná svietiaca čiastočka rozžeravenej látky: z vatry lietajú i-y;
elektrická i. elektr. výboj;
pren.: i-y hnevu (v očiach);
bojová i.
2. náznak niečoho (, čo je schopné rastu): i. nádeje, života
3. vynachádzavosť, dômyselnosť, vzlet: básnická i.;
hra bez i-y
● oči ako i-y žiarivé; bystré;
mať i-u byť mimoriadne schopný (v umel., ved. ap. činnosti);
z malej i-y veľký oheň býva;
iskrivo prísl.;
iskrivosť -i ž.
iskriť nedok.
1. tvoriť, vypúšťať iskry (význ. 1): prskavky i-ia;
i. očami (v hneve ap.)
2. i iskriť sa trblietať sa, jagať sa: ožiarený sneh (sa) i-í;
víno (sa) i-lo v pohároch;
neos. až sa mu v očiach i-í (od hnevu, bolesti ap.)
3. oplývať, sršať; rýchlo vznikať (ako iskry): i. vtipom, nápadmi;
i-ia v ňom myšlienky
// iskriť sa neos. prejavovať sa vyletovaním iskier (význ. 1): z komína sa i-í;
bežal, až sa mu i-lo pod nohami
iskrový príd. k 1: i. výboj;