Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „in����” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

in flagranti prísl. (lat.) pri čine: pristihnúť niekoho in flagranti

ináč (zastar. i ináče, zried. i ináčej) prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, rozdielne, inak: i. povedané;
i. robí, i. hovorí
je falošný, pretvaruje sa

však ty budeš i. hovoriť (spievať) zmeníš názor, stanovisko;

2. v opačnom prípade: Áno tak, lebo ináčej ani žiť nechcem. (Kal.)

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností;
po iných stránkach: je to (takto) ináč dobrý človek;
starkáináč takto teta Hana
(Mor.);
Ináče literárna produkcia Kalinčiakova za dvanásť rokov v Modre bola dosť skromná. (Mráz)

inadekvátny príd. m. zried. neprimeraný

inadiaľ prísl. zried. inokade: Tadiaľ alebo inadiaľ všetky cesty vedú do Revúcej. (Kuk.)

inak i inakšie prísl.

1. iným spôsobom, odlišne, ináč: i. povedané;
Otcovia naši spevca si inak uctievali.
(J. Mat.) Inak nebude, len že i naši policajti ho nahuckali. (Jes-á) Veď on to všetko inakšie chytí do rúk. (Krno)

2. v opačnom prípade;

3. čast. ostatne, mimochodom, čo sa týka iných okolností;
po iných stránkach: Jano je inak spravodlivý človek. (Min.)

inakade p. inokade

inakedy p. inokedy

inakší, -ie, -ie príd. m.

1. nie takýto, odlišný, rozdielny, iný: Potom pokračuje hlasom inakším, lichotivým. (Tim.) ani o vlas i. rovnaký;

2. expr. lepší, krajší: Ej, má môj milený inakšie kaštiele, kde si budú chodiť moje nôžky. (Botto)

inakšie p. inak

inaktivácia, -ie žen. r. odb. uvedenie do nečinného stavu;
biol. i. buniek;

inaktivačný príd. m.

inaktivita, -a žen. r. nečinnosť;
neúčinnosť, inaktívnosť

inaktívny príd. m. nečinný;
neúčinný, nepôsobiaci (op. aktívny);
chem. i-e zlúčeniny;

inaktívne prísl.;

inaktívnosť, -ti žen. r. inaktivita

inaktivovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) robiť, urobiť nečinným, neúčinným, zbavovať, zbaviť účinnosti: lek. i. sérum;

dok. i zinaktivovať

inam prísl. na iné miesto;
iným smerom, inde: Obrátila som reč inam. (Vans.) Kým otec žil, musel sa s ním Tonko či tam, či inam ukázať. (Taj.)

inanícia, -ie žen. r. lek. vysilenie, vyčerpanie, obyč. chorobou al. stratou krvi: psychická i.;

inaničný príd. m.: i-á atrofia

inartikulácia, -ie žen. r. práv. včlenenie do zákona;
vyjadrenie článkom al. paragrafom

inartikulovať, -uje, -ujú nedok. i dok. práv. (čo) včleňovať, včleniť do zákona;
vyjadrovať, vyjadriť článkom al. paragrafom

inaugurácia, -ie žen. r.

1. slávnostné uvedenie, napr. do úradu, hodnosti a pod.: i. rektora (na vysokej škole);

2. slávnostné otvorenie, započatie nejakej činnosti;

inauguračný i inaugurálny príd. m.: i-á (i-a) reč prednesená pri inaugurácii

inaugurátor, -a muž. r. zried. kto niekoho al. niečo inauguruje

inaugurovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (koho) slávnostne uvádzať, uviesť, napr. do úradu, hodnosti a pod.: i. rektora (na vysokej škole);

2. (čo) slávnostne otvárať, otvoriť;
začínať, začať nejakú činnosť: Náukou tou inaugurovali vo vlasti našej stálu borbu na smrť a život. (Škult.)

incest, -u muž. r. práv. pohlavný styk medzi pokrvnými príbuznými, krvismilstvo;

incetuózny príd. m. krvismilný: i. konkubinát

inchoatívum p. inkohatívum

incidencia, -ie žen. r.

1. zhoda, súvis;
súčasný výskyt: veková i.;
i. chorôb
;

2. práv. náhodná, vedľajšia vec, otázka, ktorá sa vyskytuje pri prerokovávaní inej veci, najmä pri súdnom konaní;

3. geom. vzťah dvoch útvarov, pri ktorom jeden útvar obsahuje druhý, alebo má s druhým spoločné prvky: i. kružnice;

incidenčný príd. m. k 1, 2 : i. prípad;

incidentný príd. m. k 3 : i-á kružnica, priamka

incident, -u muž. r. náhodilý prípad, príhoda, udalosť (obyč. nepríjemná);
zrážka, výtržnosť: pohraničný, miestny i.;
vyvolávať i-y

incidovať, -uje, -ujú nedok. i dok. lek. (čo) rezať, prerezať: incidovaná rana

Naposledy hľadané výrazy

1. in���� v Slovníku slov. jazyka