idiomatický príd.: i-é spojenie, i. slovník
idiomatizmus -mu m. lingv. ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk
idiot -a m. človek postihnutý idiotizmom;
pren. expr. hlupák, blázon;
idiotizmus -mu m. odb. najvyšší st. slabomyseľnosti, choromyseľnosť
idiotsky prísl.;
idiotstvo -a -tiev s. expr. hlúposť, sprostosť, bláznovstvo: robí samé i-á
idióm -u m. lingv. idiomatizmus;