hľadáčik -a m. opt. zariadenie na pozorovanie fotografovaného objektu
hľadačka -y -čiek ž.;
hľadačstvo -a s.: umelecké h.;
hľadať nedok.
1. usilovať sa nájsť: h. knihu, huby, poklad
2. usilovať sa získať, dosiahnuť, zaopatriť si niečo: h. prácu, byt, pomoc
3. pátrať po niečom, zisťovať: h. vinníka, pravdu, cestu
● h. ihlu v kope sena mať malú nádej niečo nájsť;
h. včerajší deň márne, zbytočne hľadať;
(niekto, niečo) tu nemá čo h. nepatrí sem;
čo tu h-š? a) čo chceš! b) nie si tu vítaný;
obyč. iron. kto čo h-á, nájde zaslúži si to, čo ho postihlo;
→ vrana k vrane sadá (, rovný rovného si h-á);
opak. hľadávať -a
hladiaci príd. určený na hladenie: h. stroj;
h-a doska žehliaca
hľadieť -í nedok.
1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim;
nechápavo h.;
h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore);
h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi;
vpravo, vľavo h-ď! povely;
pren. okná h-ia do dvora sú obrátené
2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze
3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu;
takto h-í na vec
4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť;
h-ď, aby si prišiel načas!
5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok
● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene;
h. ako → hrom do buka, duba;
h. → smrti do tváre;
h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo;
nič → dobré mu z očí neh-í;
→ darovanému koňovi neh-ď na zuby;
// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti
● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;
opak. hľadievať -a
opak. hladievať -a
opak. hľadievať si
hľadisko -a -dísk s.
1. východisko posudzovania, náhľad, stanovisko: osobné, politické h., posudzovať niečo zo svojho h-a
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: h. v divadle, kine;
hladkosť -i ž.
hladký príd.
1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť
2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém;
h-á múka jemne mletá, op. hrubá
3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes;
h-á látka bez vzorky;
h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené
4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh
hladný príd.
1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes;
byť h.,
2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;
pren. pozerať h-mi očami
3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi
4. hovor. nekŕmený: h-á hus
● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi;
sýty h-ému neverí;
hladomor -u m. hromadné umieranie od hladu
hladomorňa -e ž. v min. väzenie pre odsúdených na smrť hladom
hladošský príd.
hladovkárka -y -rok ž.
hlahol -u m. kniž. hlaholenie: h. zvonov
hlaholský príd.: h-é písmo
hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.;
poznať niekoho po h-e;
mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať;
zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom
2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný;
mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý;
vnútorný h. vedomie, svedomie;
h. krvi vedomie príbuznosti;
h. citu, rozumu cit, rozum;
poslúchať h. srdca spravovať sa citom;
pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať;
kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas;
psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
hlásateľka -y -liek ž.;
hlásateľský príd.
hlásič -a m. automatický prístroj na hlásenie: požiarny h.
opak. hlásievať -a
opak. hlásievať sa
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa;
h. sa do telefónu;
pren. zima sa h-i prejavuje sa
2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi;
h. sa do kurzu
3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu;
h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba;
žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba
4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
hlasitosť -i ž.
hlasivkový príd.
hláskoslovie -ia s. lingv. disciplína skúmajúca hlásky;
hláskoslovný príd.: h-é zmeny, h. zákon
hláskovať nedok. vyslovovať po hláskach: h. slovo, meno
hláskový príd.: h-á sústava;
hlasnosť -i ž.
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
hlava -y hláv ž.
1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím
2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý
3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou
4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u
5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny
6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene
7. kniž. kapitola (v knihe)
● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;
hlavaj -a m. expr. hlaváň
hlavaňa -e ž.
hlavatosť -i ž.
hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)
hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;
hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
hlávkový príd. k 2: h. šalát;
I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť
II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov
hlavnička -y -čiek ž. zdrob.
I. príd.
1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca
2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár
● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv
hlavonožec -žca mn. N a A -e m. zool. živočích patriaci do triedy mäkkýšov, hlavonožce Cephalopoda