Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hu��a” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

hu, cit.

1. obyč. opakované napodobňuje nízky, tlmený hlas (napr. sovy): Hu-hu! — húkne do hubky. (Ráz.) Hneď sa practe od nás, ale už! Nejdete? Poďme na nich! Hu-ú-ú!! — Hu-ú-ú! — vykríknu obaja. (Ráz.)

2. vyjadruje nepríjemný pocit, odpor, hrôzu: Hu! až ma trasie, keď naň pomyslím. (Urbk.) Sme štyria. — Hú! To ste veru husto. (Al.)

huba1, -y, húb žen. r.

1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom;
bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y;
jedlé h-y;
jedovaté
, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y;
červivé h-y;
sušené h-y

množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo;
hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo;
huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;

2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;

hubový príd. m.: h-á polievka, h. výťažok;

hubka1, -y, -biek žen. r. zdrob. expr. ;

hubkový príd. m.

huba2, -y, húb žen. r.

1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e

dávať si pozor na h-u na svoje reči;
zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!;
nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať;
h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči;
držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov;
mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť;
má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva;
hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne;
dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije;
pečené holby nikomu nelietajú do huby prísl. kto sa chce mať dobre, musí pracovať;
nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;

2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);

hubový príd. m.

žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;

hubička, -y, -čiek žen. r.

1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);

2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)

hubáč i hubáň, -a muž. r. pejor. človek, ktorý veľa a zbytočne hovorí, nadáva, papuľuje: Na vidné miesta tisnú sa beztalentní hubáči. (Vaj.);
ju (okrasu) uchvatol sám hubáň — pop (Hviezd.);

hubaňa, -ne, -ní žen. r.;

hubáčstvo, -a stred. zried. zbytočné, prázdne rozprávanie: bezmyšlienkovité h. (Vaj.)

hubár, -a muž. r. hovor. kto chodí na huby, hríbár;

hubárka, -y, -rok žen. r.

hubatý príd. m. pejor. ktorý veľa hovorí, nadáva, papuľuje, papuľnatý: h-á žena, dievka;

hubato prísl.;

hubatosť, -ti žen. r.

hubertus, -a/-u muž. r. vrchný športový kabát z chlpatej vlnenej látky;

hubertusový príd. m.

hubica, -e, -bíc žen. r. tech. zariadenie na regulovanie výtokovej rýchlosti kvapaliny al. plynu, ktorý pod tlakom vyteká;

hubicový príd. m.

hubička p. huba2

hubinka, -y, -niek žen. r. kuch. jemná cukrovinka z ušľahaných bielkov, pyštek

hubiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) ničiť, nivočiť: h. hmyz, myši, burinu;
Azda nejaký zlý duch hubí šťastie dievkino.
(Tim.) Feudalizmus hubil Slovákov. (Mráz);

dok. zhubiť i vyhubiť

|| hubiť sa ničiť sa, nivočiť sa navzájom: bratia sa hubia (Jes-á)

hubiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž. kto niekoho al. niečo hubí, ničí, ničiteľ: hubiteľ jej pokoja (Vaj.);
pažravý hubiteľ hôr (Vlč.)

hubka1 p. huba1

hubka2, -y, -biek ž.: zool. h. mycia najjednoduchší mnohobunkový morský živočích (Euspongia officinalis)

hubovať, -uje, -ujú nedok, (čes.) zastar. hundrať, papuľovať: Kráľovná dotiaľ hubovala, kým jej kvôli kráľ hrušku nedal vyťať. (Dobš.)

hubovina, -y, -vín žen. r. hubovitá hmota;
pren. nebezpečná hubovina jeho záujmov (Urb.)

hubovitý príd. m.

1. majúci vlastnosti al. podobu huby: h-á hmota;
h-é mäso
;
hut. h-é železo, h-é olovo pórovitý útvar vznikajúci vylučovaním kovu zo zrnitej zlúčeniny (pod bodom topenia);

2. zasiahnutý kazom spôsobeným hubou, skazený hubou: h-é drevo

hubový p. huba1 i huba2

hučať, -í, -ia nedok.

1. vydávať súvislý temný, hlboký zvuk, robiť hukot, hukotať: potoky, hory hučia, voda, vodopád hučí;
hučanie vlaku, motora, stroja, vetra;
kanóny hučali v diaľke
(Al.)

neos. v hlave, v ušiach mi hučí (pri chorobe, únave ap.);

2. zvučať, hlasite znieť, ozývať sa (hlavne o hudobných nástrojoch): Harmonika hučí na prahu. (Ráz.) (Cigán) hral, až tak hučalo. (Vaj.)

3. expr. (o ľuďoch) kričať, robiť hurhaj: Zemianstvo poznovu začína hučať. (Kal.) Chlapi hučali, sťa by sa chystali poklbčiť. (Gráf)

4. hovor. expr. (do koho) vytrvale niekoho nahovárať, navádzať na niečo, presviedčať o niečom: Dlho tak hučal Kúrňava do Belanky. (Urb.) Musel dlho hučať doňho, kým sa mu podarilo toho mládenca aspoň čiastočne nahovoriť. (Urb.)

nehuč (toľko) do mňa! nerozprávaj toľko, neunavuj ma rozprávaním!;

dok. k 1, 2 zahučať, zhučať

huch cit. vyjadruje nepríjemný pocit (napr. strach, zimu): Nikolaj (bojazlivo kuká cez oblok). Huch, ešte ma vždy ruky vo vreckách. (VHV)

huchkať, -á, -ajú nedok. expr. fúkať, dýchať: Červa má už na náručí: huchká naň, ho ktiesi. (Hviezd.)

huckať, -á, -ajú nedok. (čo, proti komu, proti čomu, do koho, do čoho, na koho, na čo, zried. i s neurč.) dráždením štvať, dráždiť (psa): h. psa do niekoho, do niečoho, na niekoho, na niečo;

pren. expr. (koho) pobádať, navádzať, podpichovať, štvať: deti proti nemu (otcovi) huckala (Tim.);
huckala ľudí proti Babylonu (Fig.);
čo ma huckalo rozmlátiť veci okolo seba (Fig);

opak. huckávať, -a, -ajú;

dok. pohuckať, nahuckať i zahuckať

hučkať, -á, -ajú nedok. nár. (koho, čo) kolísať, hojdať, kolembať: A vás som neraz, keď ste boli chlapcom, hučkal, dohora dvíhajúc. (Kal.)

|| hučkať sa hojdať sa: (Deti) sedeli pri plote, hučkajúc sa na brvnách. (Hviezd.)

huckavý príd. m. zried. popudzujúci, huckajúci, štvavý: h-é písanie (Jes.)

Hucul, -a, mn. č. -i muž. r. príslušník ukrajinského obyvateľstva žijúceho v kraji okolo prameňov Tisy;

Huculka, -y, -liek žen. r.;

huculský príd. m.;

hucul, -a, mn. č. -y muž. r. huculský horský kôň

huculčina, -y žen. r. nárečie Huculov

dať p. húsť

davý príd. m. expr. zried. vŕzgajúci, hudúci: vereje dveriec húdavých (Hviezd.)

Naposledy hľadané výrazy

1. hu��a v Slovníku slov. jazyka