Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hrub��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

hrúbä i zhrúbä i zhrúbe prísl. nár. čo do hrúbky, hrubo: vyvaľkať (cesto) na prst hrubä (Vans.);
I počne ma ťať remenným korbáčom zhrúbä ako prst. (Šolt.) Musíš mať kožu na tri palce zhrúbe. (Kuk.)

hrubánsky príd. m. expr. veľmi hrubý, hrubizný: h-e topole (Gab.);
h-a kniha (Ráz.);
h-e múry (Ráz.);
pren. h. hlas (Pláv.) veľmi nízky

hrubčo, -a, mn. č. -ovia muž. r. nár. boháč, veľký gazda (Ráz., Hviezd.)

hrubec, -bca muž. r. kniž. človek hrubej povahy, grobian: Vy ste hrubec a ozembuch. (Tat.)

hrubian, -a muž. r. kniž. zastar. človek hrubej povahy, surovec, grobian: Nemohol byť taký hrubian, aby sa nepoďakoval. (Záb.) Panský horár, známy hrubian. (Kuk.);

hrubiansky príd. m. i prísl. grobiansky: A vy ku mne takto hrubiansky! (Fr. Kráľ.);

hrubianstvo, -a stred. hrubé, surové správanie sa, grobianstvo

hrubianiť, -i, -ia nedok. kniž. zastar. grobianiť: Stano každému hrubiani. (Vaj.) Keď mi bolo ťažko, vtedy si dovolil i hrubianiť. (Kuk.)

hrubina, -y, -bín žen. r. les. guľaté drevo nad 7 cm v priemere

hrubizný príd. m. expr. veľmi hrubý: h. múr (Ráz.-Mart.);
h-é lipy (Ondr.)

hrúbka, -y, -bok žen. r. rozmer telesa v smere kolmom na jeho výšku al. dĺžku: h. dosky, stromu, múru, drôtu;

hrúbkový príd.: les. h-á trieda klasifikačná trieda dreva podľa hrúbky;

hrúbkove/-o prísl.

hrubnúť, -ne, -nú -bol nedok.

1. stávať sa hrubým (čo sa týka rozmerov): strom, kmeň hrubne;
postava jej (v páse) hrubne
(o ťarchavej žene);
A vrece sa začalo nadúvať, hrublo, dvíhalo sa zo zeme. (Hor.)

2. (o hlase) stávať sa nižším, temnejším;

3. stávať sa surovým, grobianskym, zlým: Ozaj, prečo človek v psote hrubne a v dostatku nežnie? (Fr. Kráľ);

dok. zhrubnúť

hrubo p. hrubý

hruboruký príd. m. bás. majúci hrubé, zrobené ruky: h-í šuhaji (Vaj.)

hrub, -a muž. r. expr. zried. tučný človek (Hviezd.)

hrubosrstý príd. m. majúci hrubú srsť: h. pes

hrubosť p. hrubý

hrubostenný príd. m. majúci hrubé steny: h-á nádoba, h-á rúrka

hrubovací, -ia, -ie príd. m. tech. určený na hrubovanie, na obrábanie nahrubo: h. nôž

hrubovať, -uje, -ujú nedok. tech. (čo) obrábať výrobky nahrubo: h. oceľ

hrubovlnný príd. m. odb. majúci hrubú vlnu: h-á ovca, h-é plemeno

hrubozrnný príd. m. odb. majúci hrubú, zrnitú štruktúru: h-á oceľ;
h. dietetický chlieb
;
min. h-á žula, h. lom

hrubý príd. m.

1. majúci istú hrúbku (ako rozmer): 2 mm h. plech, 20 cm h. strom, 2 cm h-á doska;

2. majúci značnú hrúbku (op. tenký): h-é múry, steny, h. strom, h. ľad, h. cukor hrubozrnný, h-á múka nahrubo zomletá;
anat. h-é črevo pokračovanie tenkého;
hovor. h. hlas nízky

ľud. je h-á (o samodruhej, ťarchavej žene);

3. podradný, horšej kvality (op. jemný): h-á robota, h. dedinský život, h-é jedlo;

4. surový, neslušný, grobiansky (op. jemný, uhladený): h. človek, h-é reči, slová, vtipy, h-é správanie sa;
h-á lož
bezočivá;

5. celkový, úhrnný (op. čistý, netto): h. príjem, plat, výnos, zisk;
h-á váha
s obalom;

6. veľký: h-á chyba (v gramatike, v pravopise);
nár. h-á omša veľká;
pren. nár. h. hospodár (Vaj.), h. gazda (Kuk., Hviezd.) bohatý, zámožný;

hrubo prísl.

1. do istej, dosť veľkej hrúbky: h. natrieť na chlieb masla;
h. posypať koláč cukrom;
lôžko hrubo vystlané kožami
(Hor.);

2. surovo, neslušne: niekoho h. uraziť, h. sa správať voči niekomu;
h. porušiť predpisy, h. zneuctiť pamiatku niekoho
veľmi;

3. zhruba, čiastočne: h. brúsený drahokam (Jégé);

4. ťažko (o práci): nemusela h. robiť (Šolt.);

5. nár. veľmi, veľa: Ani hrubo nevieme, skade je. (Zgur.);

hrubosť, -ti žen. r.

1. surovosť, nevychovanosť;

2. hrubý, surový čin

Naposledy hľadané výrazy

1. hrub�� v Slovníku slov. jazyka