Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hovor” v Slovníku slovenského jazyka

hovor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. rozprávanie, hovorenie, rozhovor, reč: živý, veselý, hlasitý, rušný h., telefónny h.;
pustiť sa do h-u s niekým, obrátiť h. na iný predmet
;

hovorový príd.: lingv. h-á reč, h-ý štýl;
telef. h-á jednotka;

hovorovosť, -ti žen. r. lingv. príslušnosť k hovorenému štýlu

hovoridlá, -diel stred. pomn. odb. rečové, artikulačné orgány

hovor, -í, -ia nedok.

1. (čo, o kom, o čom i bezpredm.) vyjadrovať svoje myšlienky rečou, rozprávať, vravieť: h. ticho, hlasno, úprimne, priamo;
h. (po) slovensky;
h. o svojich priateľoch, skúsenostiach;
h. pravdu;
Reči sa hovoria, chlieb sa je.
(prísl.);
pren. príslovie, porekadlo hovorí hovorí sa v ňom;
Čítali oznámenie, ktoré hovorí, že ich syn bol vyznamenaný (Fig.) v ktorom bolo napísané;
pren. bás. nech hovoria zbrane nech sa spor rozhodne bojom, zbraňami;
h. od srdca, zo srdca, z duše úprimne;
nehovorí za seba nevyjadruje svoje vlastné myšlienky;
h. zo sna rozprávať v spánku;
h. k veci (v diskusii) v súhlase s témou, vecne;
h. do sveta, do vetra tárať;
hovor. h. dve na tri nezmysly, tárať;
h. niekomu po srsti po vôli, po chuti;
h. si popod nos potichu, nezrozumiteľne;
v knihe sa hovorí píše;
zlé jazyky hovoria nepriaznivci zlomyseľne rozprávajú;
hovor. svet hovorí ľudia rozprávajú;
hovorí sa neos. ľudia vravia, povráva sa;
ako sa hovorí, ako hovorím, hovorím (vám) vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa

nehovoriac o tom o tom sa ani nezmieňujem;
škoda hovoriť! je zbytočné to spomínať;
netreba mu dva razy hovoriť je hneď ochotný, netreba ho prehovárať;
nám (mne) to netreba hovoriť nám (mne) je vec jasná;
nedá sa s ním hovoriť nie je prístupný argumentom;
možno pred ním hovoriť je spoľahlivý, zachová vec v tajnosti;
hovorí z neho víno (alkohol) rozpráva v opilosti;

2. (o kom, o čom, čo i bezpredm.) rozprávať ako rečník, mať prejav, rečniť: Začal chápať, že to, čo kaplán Létay hovorí o vlasti, o kráľoch a o nepriateľoch, je lož. (Urb.) Žúrik hovoril štvrtú reč. (Vaj.) Jeho postavili hovor menom stolice. (Škult.)

3. (komu, čomu ako) nazývať, menovať, volať niekoho, niečo nejako: Hovorte mi sváko! — Bíreši si hovoria dnes deputátnici. (Laz.);
hovor. tomu sa hovorí tak a tak;
tomu sa hovorí šťastie
to je (bolo) šťastie;

4. (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: fakty, číslice, dôkazy hovoria presvedčivo, že...;
jeho oči hovorili, výraz jeho tváre hovoril
(Vaj.) pohľad, zrak, výraz tváre prezrádzal;

opak. hovorievať, -a, -ajú;

dok. k 1-3 povedať

hovorňa, -ne, -ní žen. r.

1. miestnosť určená na rozhovory (napr. v škole, v internátoch): telefónna h. kabína na telefonovanie na poštovom úrade;

2. trochu zastar. rubrika v časopise al. v novinách, v ktorej sa odpovedá na dopyty čitateľov: verejná h.

hovor, -ého stred. telef. poplatok za telefónny rozhovor

hovor príd. m. ktorý rád (mnoho) hovorí, zhovorčivý: Býval vždy veselý, usmievavý, hovorný. (Hor.)

hovorový p. hovor

Naposledy hľadané výrazy

1. hovor v Slovníku slov. jazyka