Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hore” v Slovníku slovenského jazyka

hore

I. prísl.

1. vo výške, v polohe nad niečím: h. na kopci, na strome;
Hore máme voľnú izbu
(Tat.) na poschodí.

nosiť, držať, mať hlavu h. a) vzpriamene, rovno (najmä pri chôdzi);
b) byť pyšný, sebavedomý, namyslený;
hovor. držať nos h. byť pyšný, namyslený;
byť, ostať (dlho do noci) h. nespať, bdieť;

2. smerom do výšky, nahor: pozerať h., kráčať h., vystúpiť h.;
dať ruky h.
vztýčiť nad hlavu, do výšky (často na znak vzdania sa, podrobenia sa niekomu);
hovor. poslať hlásenie h., h. na riaditeľstve, byť h. obľúbený o inštančne vyššom, nadriadenom mieste al. o osobe

ruky hore! vzdaj sa!, vzdajte sa!;
h. hlavu! nebáť sa!, nestrácať chuť, odvahu!, chodiť, behať hore-dolu rozličnými smermi, sem a tam, pren. Čo pletiete hore-dolu? (Stod.) tárate;
obrátiť niečo čím h., tým dolu urobiť neporiadok, zmätok;
nár. brať, vziať si niečo h. všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;

3. zastar. prv, skôr, vyššie, na predchádzajúcom mieste: ako som h. spomenul, uviedol, bežnejšie vyššie, prv, predtým;

II. predl. so 7. p. smerom nahor, do výšky, k hornému koncu niečoho: ísť h. svahom, kopcom, h. vrškom, stúpať h. schodmi, ísť h. dedinou, h. dolinou;
h. prúdom, h. riekou
proti smeru toku;
postaviť nádobu h. dnom obrátene;
byť h. koncom a) vrchom, vrchnou stranou nahor;
b) nebyť chorý, neležať

hovor. h. nohami obrátene, naopak: držať knihu h. nohami;
obracať, obrátiť všetko h. nohami
robiť, urobiť neporiadok, zmätok;
byť h. nohami vykoľajený z obvyklého poriadku;
vulg. byť hore kopytami mŕtvy;

III. cit.

1. vyjadruje výzvu, povzbudenie do niečoho: hore! vstávaj!, vstávajte!;
Nože, hore, stará mati! (Taj.);
hore sa!, horeže sa! a) vstávaj!, vstávajte!;
b) povzbudenie do aktivity, do činnosti: Slováci, hore sa! (Chal.)

2. volanie na statok: „Hejk hore! Hô-hô“ skríkol Ondrej spurne. (Hviezd.)

hore sa p. hore

horeznačky,horeznak, zried. i horeznakom prísl. hovor. tvárou a bruchom hore, na chrbte, na chrbát, naznak: ležať, padnúť, plávať h.;
(Telo) ležalo horeznakom.
(Lask.)

hore-dolu p. hore

horebrušky prísl. nár. hore bruchom, horeznačky: Drichmal si ty horebrušky. (Hviezd.)

horec, -rca muž. r. druh horskej fialovo kvitnúcej rastliny s liečivým koreňom;
bot. h. obyčajný (Gentiana amarella);

horcový príd. m.: h. koreň

horečnatý príd. m. chem. obsahujúci horčík v istom pomere: chlorid, kysličník h., h-é soli

Horehronie, -ia stred. kraj pozdĺž horného toku rieky Hron;

horehronský príd. m.: h-é nárečie;

Horehrončan, -a, mn. č. -ia, kraj. i Horehronec, -nca, mn. č. -nci muž. r. obyvateľ Horehronia, kto pochádza z Horehronia;

Horehrončanka, kraj. i Horehronka, -y, -niek žen. r.

horekovať, -uje, -ujú nedok.

1. (nad kým, nad čím i bezpredm.) nariekať, bedákať: Len aby ešte i tento nezačal horekovať nad ňou. (Tim.) Takto horekovali mnohí nad stratou predobrého manžela. (Vans.) Žena a deti zúfale horekovali. (Ondr.)

2. zastar. (na koho, na čo) ponosovať sa, sťažovať sa (s plačom): Katka horekovala na matku, že ju zanedbala. (Vans.)

horemestie, -ia stred. zried. horný koniec mesta: na h-í (Taj.)

horenie, -ia stred. chem. pochod, pri ktorom sa kyslík (niekedy i iný prvok) prudko zlučuje s nejakou látkou a vzniká teplo, obyč. i svetlo

horenos, -a muž. r. pejor. pyšný, hrdý, namyslený človek, nafúkanec: naduté dievča, horenos (Kuk.);
Púplava obanuje, že si začal s takým fajnovým horenosom. (Heč.)

horenosý príd. m. pejor. zried. pyšný, namyslený, nafúkaný: Tvoja horenosá mať sa nazdá, že ty druhý Beňo si, ktorého okrúcala na palec. (Hviezd.)

horentný príd. m. kniž. ohromný, obrovský: h-é množstvo niečoho, h-á suma

horespomenutý príd. m. zastar. (už, predtým) spomenutý: h-á okolnosť (Vans.)

horeuvedený príd. m. zastar. (predtým) uvedený: v h-ých bodoch (Min.)

horevyššie prísl. ľud. povyššie, vyššie: Horevyššie počul prať piestami. (Ráz.) Poďme sa horevyššie prechodiť. (Tim.)

Naposledy hľadané výrazy

1. hore v Slovníku slov. jazyka