Význam slova „hoj” v Slovníku slovenského jazyka

hoj1 cit. vyjadruje silné citové vzrušenie, napr. pri radosti, radostnom nadšení, obdive ap.: Hoj, jak je sladko žiť s anjelom! (Sládk.) Hoj, koľko sily, koľko ohňa je v ňom. (Zgur.) Hoj, miloval som ju ako svoj život. (Kal.) Hoj svitaj zory slobody! (Urbk.) Hoj, bodajže tie ruky parom vzal. (Tim.)

hoj2, -u muž. r. bás. hojnosť: darov hoj (Hviezd.) Vdol všetko hrmelo ku žriedlu hoju. (Ráz.)

hoja,hojaja cit. vyjadruje veselosť, radostné vzrušenie: My za tebou poletíme — hoja, hoja! šírym svetom. (Botto) Hojaja, hoja, očičiek driemoty sa boja. (Ondr.) Hoja, Ďunďa, hoja! (ľud. pieseň)

hojt,hojta cit. nár. používa sa pri poháňaní koní (povel, aby šli napravo)

hojda1, -y, hôjd žen. r. (z plachty urobená visiaca) kolíska;

hojdička, -a, -čiek žen. r. zdrob. expr.

hojda2, -y, hôjd žen. r. expr. neporiadna ženská (nadávka): S Šlojmom snúbila sa, hojda akási. (Vaj.) Tak jej patrí, hojde starej... (Zgur.)

hojdací, -ia, -ie príd. m. určený, zhotovený, vhodný na hojdanie, kolísanie: h. kôň, h-ia stolička

hojdačka, -y, -čiek žen. r. hojdacia kolíska al. iné zariadenie na hojdanie: Bude sa hojdať ma hojdačkách. (Karv.)

hojdať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) kolísať, kolembať na rukách al. v kolíske: Dvíhala hore-dolu prázdnu náruč, ako keby dieťa hojdala. (Jégé);
h. kolísku;

pren. kývať, knísať, natriasať: V kočiaroch veľmi drgalo, hojdalo spredku nazad. (Kuk.);

opak. hojdávať, -a, -ajú

|| hojdať sa kolísať sa, kolembať sa: hojdať sa na hojdačkách (Karv.);

pren. kývať sa, knísať sa, natriasať sa: Voz sa hojdal z boka na bok ako Noemov koráb. (Fr. Kráľ);

opak. hojdávať sa

hojdavý príd. m. kolísavý, kolembavý;
knísavý: h-á chôdza, h. krok;
h-á posteľ
;

hojdavo prísl.: h. kráčať

hojdička p. hojda1

hoj, -a muž. r. zastar. kto hojí, lieči, felčiar;

hojička, -y, -čiek žen. r.

hoj, -í, -a nedok. (čo, koho) liečiť (najmä vonkajšie rany): h. ranu, zlomeninu;
Svoju družku lieči, hojí.
(Šteinh.) Ženy slzami hojili svoje rany. (Urb.) Všetko chcete hoj láskou. (Tim.)

čas všetko hojí (porek.) časom sa na všetko zabudne;

dok. vyhojiť

|| hojiť sa

1. zaceľovať sa: rana sa hojí;
popáleniny sa ťažko hoja
;

2. zried. liečiť sa: Hojil sa od suchôt žinčicou. (Vlč.);

dok. k 1 zahojiť sa, zhojiť sa, vyhojiť sa, k 2 vyhojiť sa

hojivý príd. m. schopný hojiť, liečivý, uzdravujúci: h. balzam, h-á masť, h. obklad;

pren. utišujúci, uspokojujúci: h-é slová (Šteinh.);
h. hlas (Fig.);

hojivo prísl.: h. pôsobiť;

hojivosť, -ti žen. r.

hojne prísl. veľa, mnoho;
nadostač, bohato: Krčmy boli dosť hojne navštívené. (Urb.) (Hrozno) naleje sa sladkou šťavou, hojne, do puknutia. (Kuk.)

hojnosť, -ti žen. r.

1. nadbytok, veľké množstvo, viac ako dostatok niečoho: h. jedla, pitia;
h. výrobkov;
h. zdravia;
mať všetkého h.;
roh h-i
prameň, zdroj;

2. blahobyt: žiť v h-i;

hojnostný príd. m. k 1 zried. : h. roj (Hviezd.)

hoj príd. m. vyskytujúci sa vo veľkej miere, vo veľkom množstve, bohatý;
častý: h-á úroda, hostina, korisť;
h. pot, h-é slzy;
h-á účasť;
zúčastniť sa v niečom v h-om počte;
h-á príležitosť
(Ráz.) častá

hojoj i hojój cit. vyjadruje silné citové vzrušenie, napr. pri rozhorčení, nadšení ap.: Hojoj! To nie! Nikoho cudzieho nepustím do ošipárne. (Skal.) Hojój, temer v lete samom, bŕdne kdes` po lúkach. (Hviezd.)

hojže cit. používa sa pri vzdychnutí, zvolaní (hoj zosilnené nesamostatnou časticou -že): Hojže, bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí. (Sládk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. hoj v Slovníku slov. jazyka