I. -y ž.
1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
(fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia
2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)
3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u
● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
→ ostať v h-e;
skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil
II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
je h., že ... je zahanbujúce