Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hábka” v Slovníku slovenského jazyka

hábka p. hába

habkať, -á, -ajú nedok. expr.

1. (po čom i bezpredm.) hmatať, ohmatávať niečo, obyč. hmatom niečo hľadať, zisťovať, neisto, podľa hmatu, hmataním (rukou) sa pohybovať, orientovať (napr. v tme): Habkala mi rukou po rukách a pleciach, aby sa presvedčila, či som tam skutočný. (Fig.) Habkal rukou okolo nej a nemohol ju nájsť. (Fig.) Bola by habkala ako potme. (Tat.)

2. neisto, bezradne si počínať, tápať: V oblasti našej prózy bolo omnoho viacej bezradnosti a habkania ako v poézii. (Mráz)

3. (bezpredm. i čo) zmätene, nejasne, nesúvisle, trhane, rozpačite hovoriť: Habká, nevediac, ako sa brániť. (Tim.);
zajakavé, popletené, nesúvislé habkanie (Fr. Kráľ);
(Chlap) začal habkať akési slová. (Bod.)

habkavý príd. m. neistý, nerozhodný, rozpačitý, váhavý: h. človek, h-á reč;

habkavo prísl.: h. sa vliecť, h. vstať, h. odpovedať;

habkavosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. hábka v Slovníku slov. jazyka