Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „hába” v Slovníku slovenského jazyka

hába, -y žen. r. hovor. súčiastka obleku, oblek: ošumelá h. (Tim.);
Vyšívala akúsi hábu farbistými hodvábmi. (Jégé) Sme len červené nosy, ostatok samá hába, samý teplý odev. (Al.);

pren. pejor. o človeku zlých vlastností, o zlom, neporiadnom ap. človeku: Čo? Gdol? Dobrá hába! (Ráz.) Maru pozná, čo je za hábu. (Tim.);

hábka i hábočka, -y žen. r. zdrob. expr.

habadej prísl. expr. zried. veľa, mnoho, hojnosť, dostatok: Roboty habadej, lebo sa blíži matúra. (Fr. Kráľ) Špiritusu je habadej. (Fig.)

habadka p. habatka

habán, -a, mn. č. obyč. v habáni, -ov muž. r. potomci nemeckých novokrstencov, ktorí sa v XVI. stor. prisťahovali na Moravu a na západné Slovensko a zaoberali sa najmä džbankárstvom;

habánsky príd. m.: h-a keramika

habanéra, -y žen. r. (špan.) španielsky ľudový tanec (podobný tangu)

habarka, -y, -riek žen. r. kuchynský nástroj, druh varešky na robenie zátrepky

habarkovať, -uje, -ujú nedok. kuch. (čo) miešať, roztrepávať habarkou: h. zátrepku

habať, -e, -ú nedok. expr.

1. (čo) nachytro, náhlivo (rýchlymi pohybmi) brať: (Antica) napochytro habe šatstvo zo stola a kanapy. (Kuk.)

2. (čo) lakomo, chamtivo, zhromažďovať, zhŕňať: Obec je každý, keď treba piť, brať, habať. (Ráz.) Tí že nás zahubia, lebo že všetko pre seba habú. (Tim.)

hovor. habe oboma rukami chamtivo zhromažďuje, zhŕňa, je chamtivý;

3. (čo, čo komu) nasilu brať;
konfiškovať: h. niekomu niečo z rúk;
h. pašovaný tovar;
(Páni) habú proletárom manifesty.
(Hlb.);

dok. k 1 pohabať, k 2 nahabať, k 3 zhabať

habatka i habadka, -y, mn. č. obyč. v habatky (habadky), -tiek (-diek) žen. r. nár. druh súkenných ľahkých papúč s prešívanou podošvou (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. hába v Slovníku slov. jazyka