Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „gu��ka” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

guáno, -a stred. trus morských vtákov používaný ako hnojivo: peruánske g.;

guánový príd. m.: g. fosfát

guba, -y, gúb žen. r. nár. kabát z hrubého súkna, huňa: Maďari v cifrovaných širiciach (gubách) a vysokých čižmách. (Šolt.);

gubka, -y, -biek žen. r. zdrob. : zeman v kurtke alebo v gubke (Kal.)

gubernátor, -a muž. r. hist. miestodržiteľ, správca nejakého územia;
náčelník gubernie v býv. cárskom Rusku;

gubernátorský príd. m.;

gubernátorstvo, -a stred.

1. hodnosť, úrad gubernátora;

2. územie spravované gubernátorom

gubernia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. hist. najvyššia územná a správna jednotka v býv. cárskom Rusku;

guberniálny príd. m.: g. úrad;

gubernský príd. m.: g-é mesto hlavné mesto gubernie

gubernium, -ia stred. hist. zemská vláda v Rakúsku do r. 1849

gubka p. guba

guča, -e, -í žen. r. expr. niečo zhluknuté, skrútené, zmotané do gule, hrča, gundža: g. bankoviek (Vaj.);
g. novinového papiera (Tat.);
g. kvetov (Tim.);
g. blata (Gráf);
(Vši) zhŕňali sa do gučí. (Jes.) Útle sirôtky zhromažďujú sa najradšej do gučí v kútoch. (Gab.)

gučavý príd. m. expr. zried. majúci guče, hrčavý, hrčovitý: Iľa priadla gučavé klky. (Tim.)

gudrón, -u muž. r. chem. umelý asfalt používaný ako stavivo

Guinea [vysl. gvínea], -y, 3., 6. p. -i žen. r.

1. územie na záp. pobreží Afriky;
štát na tomto území;

2. Nová G. ostrov na sever od Austrálie;

guinejský príd.: geogr. G. záliv, G-á republika

guinea, -ey 3., 6. p. -ei, mn. č. -ey žen. r. stará zlatá minca v Anglicku v hodnote 21 šilingov

guľa, -le, gúľ/gulí žen. r.

1. geom. teleso obmedzené plochou, ktorej všetky body sú rovnako vzdialené od stredu;

2. teleso podobné guli: snehová, biliardová g.;
slnečná g.
;

šport. telocvičné náradie na vrhanie do diaľky: vrh g-ou

hovor. je ako g. tučný;

3. projektil strelnej zbrane, strela: delová g.

letieť ako g. veľmi rýchlo;

4. mn. č. ľud. obyč. v gule knedle: slivkové g-e;

5. štud. slang. najhoršia známka, nedostatočná: dostať g-u;

6. mn. č. kart. slang. v gule jedna z farieb v kartách;

guľový príd. m.: g-á plocha, g. blesk, g. náboj;
g-é eso
;

guľka, -y, -liek mn. č. žen. r. zdrob. k 2, 3, 4; class="sc" /> obyč. v guľky (na hranie pre deti, obyč. z hliny, farbisté): hrať o g-y, na g-y, arch. v g-y

prevŕtať g-ou a) zastreliť (niekoho), b) prestreliť (niečo);
dostať g-u a) byť zasiahnutý strelou, b) byť zastrelený;
čaká ho g. bude zastrelený;

guľkový príd. m.: g-é ložiská;

guľôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr. ;

guľôčkový príd. m.: g-é počítadlo

guláš, -a/-u muž. r. jedlo z duseného mäsa s paprikou a zo zemiakov: hovädzí, zemiakový g.;
slepý g.
bez mäsa;
segedínsky g. sudová kapusta dusená s mäsom a paprikou

hovor. žart. rozsekať niekoho na g. na drobné kúsky;

gulášový príd. m.: g-á polievka;

gulášik, -a i guláštek, -a muž. r. zdrob. expr.

ľať, -a, -ajú nedok. (čo) pohybovať niečo guľaté, váľať, prevaľovať, kotúľať: g. loptu, skalu;
ľať sneh na snehuliaka
(Ráz.) robiť gule zo snehu;
Gúľali na nás skaly. (Karv.)

g. očami (po niekom) krútiť, pohybovať (napr. v hneve): Výzor mal divý, jedovatý, gúľal po nás očami. (Ondr.)

|| gúľať sa kotúľať sa;
váľať sa: (Kamienky) sa gúľali dolu úzkym chodníkom. (Hor.) Po rúre zo strechy gúľali sa kvapky dažďa. (Jes.);
pren. expr. : Ty sa tu gúľaš, vypasený ako bujak (Gráf) váľaš sa, zaháľaš;
roky sa gúľali (Hor.) plynuli;
neos. gúľa sa jej už na devätnásty (Gab.) bude mať devätnásť rokov

guľatieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa guľatým: pren. fam. tučnieť: guľatejú telá (Hviezd.)

guľatina, -y žen. r. les. kmene zoťatých stromov zbavené konárov: listnatá, ihličnatá g.;

guľatinový príd. m.: g-é drevo

guľatiť, -í, -ia nedok. (čo) robiť niečo guľatým, oblým, zaobľovať hrany: guľatenie tyčí;

dok. zaguľatiť

|| guľatiť sa

1. nadobúdať podobu gule, guľatieť: Tvár sa mu guľatí do úsmevu. (Fr. Kráľ)

2. zried. byť guľatý, oblý: Len sa jej tak (dievke) všetko guľatí. (Gráf);

dok. zaguľatiť sa

guľatka, -y, mn. č. obyč. v guľatky, -tiek žen. r. ovoc. druh sliviek

guľatučký príd. m. expr. pekne okrúhly, guľatý: Papkajte, pán učiteľ. Musíte byť peknučký, guľatučký, červenučký. (Fr. Kráľ)

guľatý príd. m.

1. majúci podobu, tvar gule, okrúhly: g-á nádoba, g-é teleso, g-á tvár;
zem je g-á
;
pren. g-é slová, g-é frázy, g-é reči nič nevraviace, prázdne;
Nemal rád guľaté reči, ktorými sa snažil tesť vždy vykľučkovať a odbočiť z predmetu rozhovoru. (Krno)

2. fam. tučný (o človeku i o zvierati): Bola menšej postavy, guľatá a tučná všade. (Zgur.);

do guľata, guľato">na guľato;
guľato
prísl.;

guľatosť, -ti žen. r.

ľavý príd. m. gúľajúci sa: kĺby v nich — gúľavé skaly (Hviezd.);
šport. g. beh spôsob, technika behu

guliač, -a muž. r. les. neštiepané poleno

guliar, -a muž. r. šport. pretekár vo vrhu guľou;

guliarka, -y, -rok žen. r.;

guliarsky príd. m. g-a technika

guľka p. guľa

guľkár, -a muž. r. hovor. kto sa hrá na guľky

guľkať, -á, -ajú nedok. expr. (čo) gúľať, kotúľať: Jabĺčko guľkám sem i tam. (Botto)

|| guľkať sa gúľať sa, kotúľať sa;
jabĺčko sa guľká medzi stromčekami. (J. Kráľ);

pren. pomaly ísť, kráčať: Vyzerám na briežky, vyzerám ku háju, či sa tam dolu ním niekde neguľkajú. (J. Kráľ) Guľkal sa cestou v kabanici. (Heč.)

Naposledy hľadané výrazy

1. gu��ka v Slovníku slov. jazyka