Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „gombík” v Slovníku slovenského jazyka

gombík, -a muž. r. i gombička, -y, -čiek žen. r.

1. malý, obyč. okrúhly predmet slúžiaci na zapínanie odevu: plátenný, niťový, kostený, sklený, kovový g.;
ozdobný g., mosadzný g.;
g. z keramiky, z bižutérie;
zapnúť g., rozopäť g-y;
prišívať g-y;
odpadol, odtrhol sa mi g.;
zapínať
(napr. šaty, kabát) na g-y;
na kabáte, na košeli chýbajú g-y;
hrať sa na g-y;
Vziať-nevziať, čítam si na gombíkoch.
(Kuk.) Stisla pery do gombičky (Kuk.) zošpúlila ich;
nos ako gombička (Taj.) malý;

pren. vec podobná gombíku, gombičke, tvrdá guľôčka: Gombičky prischnutého hnoja natriasali sa (jalovici) na stehnách. (Tat.)

2. zariadenie, ktorým sa zapája prúd na elektrických prístrojoch: g. elektrického zvonca, g. na rádiu, na motore, na lampe, na telefóne;
stlačiť, stisnúť g. (g-u);
otočiť g-om (g-ou) (na rádiu)
;

3. voj. slang. bývalé označenie vojenských hodností u poddôstojníkov: Vojak má na pleciach tri gombíky. Je to čatár. (Chrob.);

gombíkový i gombičkový príd. m.: g-á dierka;

gombíček, -čka muž. r. zdrob.

gombikár i gombičkár, -a muž. r. výrobca al. predavač gombíkov

gombíkovaný príd. m. zastar. zapnutý na gombíky;
majúci gombíky: nôžky v úzkych gombíkovaných botinkách (Vaj.)

gombíkovitý príd. m. podobný gombíku: g. výbežok (na nádobe)

Naposledy hľadané výrazy

1. gombík v Slovníku slov. jazyka