gagát, -u muž. r. min. čierny jantár; odroda uhlia;
gagátový príd. m.: g. šperk
gágať, -a, -ajú nedok. (o husiach) vydávať zvuk podobný gá-gá, gagotať
● trafená hus gága prísl. ten sa ozve, kto sa cíti vinný;
dok. gágnuť, zagágať, zgágnuť
