Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „front” v Slovníku slovenského jazyka

front, -u muž. r.

1. bojová čiara, bojové pásmo;
miesto boja, bojisko: ísť na f., prelomiť f., byť na f-e, vrátiť sa z f-u;

2. oblasť organizovanej činnosti, pôsobnosti: ideologický, hospodársky, kultúrny, literárny f.;

3. polit. zoskupenie politických, záujmových, ideologických skupín: imperialistický, protiimperialistický f.;
jednotný f.
spoločný postup;
Národný f. (Čechov a Slovákov) politická inštitúcia, ktorá združuje politické strany a všetky masové organizácie pod vedením Komunistickej strany a je výrazom zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie;

4. hovor. priečelie domu: front prízemného domu (Vaj.);

5. hovor. dlhý rad: Vidíš stáť front ľudí. (Pláv.) Pozdĺž cesty ťahalo sa v jednom fronte gazdovské stavisko. (Tat.);

frontový príd. m. k 1 : f. vojak

fronta, správ. front

frontál, -u muž. r. zastar. predná, čelná časť budovy, priečelie (Vaj.)

frontálny príd. m.

1. čelný, predný: f-a strana, f-a časť budovy;
f. útok
vedený priamo, kolmo na bojovú čiaru;

2. lek. čelový: f-a kosť;

frontálne prísl.

frontispice [vysl. -spis], -cu, mn. č. -cy muž. r. odb. stránka oproti titulnému listu v knihe, na ktorej býva názov knižnice, edície, obrázok a pod.

frontón, -u muž. r. stav. ozdobný priečelný štít tvoriaci striešku nad dverami al. oknami

frontovník, -a, mn. č. -ci muž. r. kniž. zried. frontový vojak (Taj., Gráf)

frontový p. front

Naposledy hľadané výrazy

1. front v Slovníku slov. jazyka