Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „forma” v Slovníku slovenského jazyka

forma, -y, -riem žen. r.

1. podoba, tvar nejakej veci: okrúhla, štvoruholníková, podlhovastá, pravidelná f., mať, nadobudnúť, stratiť, meniť f-u;
dať niečomu f-u

vo f-e niečoho v podobe niečoho, ako niečo;

2. vnútorné zloženie, uspôsobenie prejavujúce sa navonok, vnútorná štruktúra niečoho: štátna, vládna f.;
f. vedomia, myslenia, bytia, objektívna f., vyššia, nižšia f.;
f. existencie
;

3. spôsob umeleckého prejavu: tanečná, rytmická f.;
lit. prozaická, veršová, piesňová, dialogická f.;
výtv. baroková f.;

lingv. spôsob vyjadrenia v reči, v jazyku: slovesná f.;

4. spôsob konania, prejavu, súhrn vonkajších náležitostí;
formalita: organizačná, úradná f., ústna, písomná f., podať niečo prístupnou f-ou, zachovávať isté f-y;
Neprieč sa pre hlúpe formy!
(Bod.)

(len) pre f-u (urobiť niečo) len z nutnosti, len aby sa vyhovelo ustáleným spôsobom, zvyklostiam, formalitám;

5. hovor. (obyč. o športovcoch al. divadelných umelcoch) schopnosť dobre zastať svoju úlohu, disponovanosť, kondícia: byť, nebyť vo f-e byť, nebyť disponovaný;
prísť do f-y nadobudnúť schopnosť niečo dobre robiť;
vyjsť z f-y vyjsť z cviku;

6. predmet, vec, zariadenie dávajúce niečomu podobu, tvar, pomocou čoho sa zhotovujú odliatky a pod.: vyliať, odliať niečo do f-y, bábovková, tortová f., plechová, kovová, drevena f., odlievacia, lisovacia f.;

7. typ. určité množstvo sadzby zalomenej do strán;

formový príd. m.;

formovo/-e prísl.;

formička, -y, -čiek žen. r. zdrob. k 6

formácia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r.

1. voj. útvar: útočná, náhradná f.;

2. ekon. spoločensko — hospodárska f. stupeň vo vývine spoločnosti, daný spôsob výroby, výrobnými vzťahmi, závislý od úrovne rozvoja výrobných síl;

formačný príd. m.

formaldehyd, -u muž. r. chem. bezfarebný plyn, aldehyd kyseliny mravčej;

formaldehydový príd. m.: f-é lepidlo

formalín, -u muž. r. dezinfekčný prostriedok, vodný roztok formaldehydu;

formalínový príd. m.: f. roztok, f. zápach

formalistika, -y žen. r. zried. prepiate lipnutie na formách, prílišné pridržiavania sa ustálených foriem, ustrnutie na vonkajších formách, formalizmus

formalita, -y, -lít žen. r. ustálená, stanovená vonkajšia podoba nejakého úradného al. spoločenského úkonu: colné, pasové, diplomatické f-y;
predpísané, spoločenské f-y

formalizmus, -mu muž. r.

1. filoz. v idealistických teóriách preceňovanie, jednostranné chápanie formy, odtrhávanie formy od obsahu;

2. v literatúre, v umení a v estetike smer podceňujúci význam ideového obsahu umeleckého diela a pripisujúci význam, hodnotu najmä forme;

3. prepiate lipnutie na formách, prílišné pridržiavanie sa ustálených foriem, ustrnutie na vonkajších formách;

formalista, -u muž. r.

1. kto veľmi dbá na formality, predpisy, zvyklosti a pod.;

2. stúpenec formalizmu v umení a vo filozofii: estetický f.;

formalistka, -y, -tiek žen. r.;

formalistický príd. m.: f. smer, f-á koncepcia, f-á hudba;

formalisticky prísl.

formálny príd. m.

1. týkajúci sa vonkajšej podoby, úpravy, tvaru, vzhľadu, súvisiaci s formou: f-a stránka, f-e znaky;
filoz. f-a logika skúmajúca zákony a formy správneho myslenia;

2. vyžadovaný z hľadiska zachovávania vonkajšej formy;
zachovávajúci ustálený spôsob, ustálenú formu konania: f. postup, f. dôvod;
f. nedostatok
;

3. vyhovujúci len forme, netýkajúci sa podstaty;
predstieraný: f-a žiadosť, f-e vyhlásenie, f-a rovnosť, f-a správnosť;
f-e prijatie
odmerané, zdvorilé, chladné;

formálne prísl.

1. pokiaľ ide o formu, čo sa týka formy: f. bezchybný;

2. navonok, naoko: f. prijať;

formálnosť, -ti žen. r.

formant, -u muž. r. lingv. formujúci, formotvorný prvok;
slovotvorný prvok, kmeňotvorná prípona

formár, -a muž. r. kto robí formy na odlievanie

formát, -u muž. r.

1. tvar a veľkosť, rozmery niečoho (napr. knihy): veľký, malý, stredný, normalizovaný, štvorcový, knižný, novinový, vreckový f.;

2. úroveň (obyč. o veľkých osobnostiach): veľký, svetový, európsky f.;

formátový príd. m.

formatív, -u muž. r. činiteľ, ktorý niečo stvárňuje;

lingv. odvodzovací prvok, formant;

formatívny príd. m.: f-a činnosť

Naposledy hľadané výrazy

1. forma v Slovníku slov. jazyka