Význam slova „dvíhať” v Slovníku slovenského jazyka

dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)

1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa;
pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať;
sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša

d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho;
d. ruky k niekomu prosiť;
d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť;
d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok;
vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi;
reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť;
d. nohy kráčať;
d. pohár pripíjať;
bás. d. múry stavať;
len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.;
hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;

2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň;
pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne
(Kuk.);

opak. dvíhavať, -a, -ajú;

dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť

|| dvíhať sa

1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha

žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;

2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;

3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky

d. sa na nohy vstávať;

4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)

5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha;
d. sa proti utlačovaniu;
d. sa proti predsudkom
(Kuk.);

6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;

opak. dvíhavať sa;

dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa

dvíhateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zastar. pozdvihovateľ, buditeľ: Matúš je mocný dvíhateľ národa. (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dvíhať v Slovníku slov. jazyka