Význam slova „ dur ” v Krátkom slovníku slovenského jazyka

Krátky slovník slovenského jazyka

• dur -u m. i neskl. s. hud. stupnica al. tónina s veľkou terciou od zákl. tónu a poltónmi medzi 3. a 4. a 7. a 8. stupňom: D dur;

• dural -u m. pevná a ľahká zliatina hliníka a medi s niekt. inými kovmi;

  (Pokračovanie pod reklamou)

  REKLAMA

• duralový príd.: d. povrch

• opak. durdievať sa -a

• opak. durievať -a

• duriť nedok.

  1. hnať (význ. 1), vyháňať, odháňať, zaháňať: d. ovce do košiara, z košiara;
  pes d-í zver nadháňa strelcovi

  2. expr. náhliť, súriť, pobádať, naháňať: d. chlapcov do kosenia;
  d-l, aby sa všetko stihlo

  3. expr. budiť, zobúdzať: d. niekoho zo sna;
  d-l pomocníkov už o polnoci;

• // duriť sa

  1. ľakať sa, plašiť sa: sliepky sa d-ia, keď vidia jastraba

  2. expr. hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: čo sa toľko d-í?

• durkať nedok. expr.

  1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami;
  vŕtačka d-á

  2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)

  3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;

• dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol

• // durknúť sa udrieť sa, drgnúť sa: d-l som sa do pleca

• ďuro -a mn. -ovia m.

  1. expr. hlúpy, nerozvážny človek (v nadávkach)

  2. nenáročná kart. hra

• durový príd.