Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „du��u” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

du-du-du cit. napodobňuje zvuk gájd: Jeden gajduje — du-du-du, druhý na píšťalke preberá. (Taj.)

duál, -u, 6. p. -i muž. r. gram. osobitný gramatický tvar pre pomenovanie dvoch vecí vyskytujúcich sa v páre;
dvojné číslo;

duálový príd. m.: d-á koncovka, d-é tvary

dualita, -y žen. r. zried. podvojnosť, dvojitosť, dualizmus

dualizmus, -mu muž. r. podvojnosť, dvojitosť: lingv. jazykový d. dvojjazyčnosť;

filoz. idealistické učenie považujúce za základ bytia dve substancie: hmotu a ducha (op. monizmus);

polit. zriadenie s dvoma centrami štátnej moci v rámci jedného štátneho celku: rakúsko-uhorský d.;

dualista, -u muž. r. stúpenec dualizmu (filozofického al. politického);

dualistický príd. m.;

dualisticky prísl.

dub, -a muž. r.

1. lesný listnatý strom;
bot. d. letný (Quercus robur);
d. zimný (Q. sessilis)

chlap ako d. silný, mocný;
hlas ako z d-a dutý;
hovor. d-y váľať robiť kotrmelce;
hovor. postaviť d-a postaviť sa na hlavu;
hovor. spí ako d. tvrdo;
z deravého d-a len sova vyletí (porek.) hlúpy povie len hlúposť;
tvári sa ako čo by z d-a spadol je veľmi prekvapený;

2. hovor. dubové drevo, niečo (obyč. nábytok) vyrobené z dubového dreva;

dubový príd. m. k 1 : d. list, d. stôl, d-á doska, d-é drevo;

dubček, -a i dúbok, -bka muž. r. zdrob. k 1

dubák, -a muž. r. ľud. hríb obyčajný;

dubáčik, -a/-čka muž. r. zdrob.

dubas, -u muž. r. expr. zried. dupot (napr. pri tanci): zvonku počuť dubas podľa taktu a škrípanie dosák na podlahe. (Kuk.)

dubasiť, -í, -ia nedok. expr. dupať;
tancovať: d. po dlážke;
Kuruci výskajú, dubasia nohami.
(Ráz.)

dubasivý príd. m. expr. zried. skákavý;

dubasivo prísl. (Hviezd.)

ďubať, -e, -ú, -ajúc nedok. (čo, do čoho) ďobať, zobať, pichať, udierať zobákom: Orol vĺčka zobom ďube. (Bedn.);

pren. pichať do niečoho: (Sedliaci) ďubali prstami do mastných pečienok. (Jes.);

dok. ďubnúť

|| ďubať sa kľuvať sa z vajca: kuriatko sa ďube z vajca;

pren. predierať sa: Keď sa vec začala ďubať na svetlo, ušiel za more. (Vaj.);

dok. vyďubať sa

dubbing [vysl. dab-], -u muž. r. (angl.) nahradenie pôvodného jazyka filmu iným jazykom

dubbovať [vysl. dab-], -uje, -ujú nedok. i dok. (angl.) film. (čo) nahrádzať pôvodný jazyk filmu iným jazykom: dubbovanie filmu

dubček p. dub

dubec, -bca muž. r. mladý dub

dubica, -e žen. r. garb. voda, v ktorej sa močila dubová kôra

dubienka, -y, -nok žen. r. guľovitý útvar na listoch a vetvách duba, spôsobený cudzopasným hmyzom;

dubienkový príd. m.: d. atrament vyrobený z dubienok

dubina, -y, -bín žen. r.

1. dubový porast, dubová hora: mladá, hustá d.;

2. dubové drevo, dubové haluze: suchá d.;

dubinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

dubióza, -óz stred. pomn. obch. pochybné pohľadávky

dubiózny príd. m. pochybný, neistý: obch. d-e pohľadávky, d-a zmenka;
lek. d-a prognóza

dubiť, -í, -ia nedok. nár. expr. dupať, dupčiť, tancovať: Dubili krpčekmi o studenú dlažbu. (Taj.)

ďubkať, -á, -ajú nedok. expr.

1. jemne ďubať: (Vtáča) do chlebíčka ďubkalo pyštekom. (Dobš.)

2. kráčať drobným krokom, cupkať: (Starec) nepokojne ďubkal po pitvore. (Podj.)

dubkom p. dupkom

dubleta, -y, -liet žen. r. dvojtvar;

lingv. slovo neveľmi sa líšiace formou od iného slova rovnakého významu a pôvodu (napr. zas — zasa)

dublovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) zdvojovať, opakovať;
film. d. film robiť druhú snímku;

šport. brániť dvoma hráčmi proti jednému (napr. pri basketbale)

dubnica, -e žen. r. garb. trieslo z dubovej kôry

Naposledy hľadané výrazy

1. du��u v Slovníku slov. jazyka