Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „druh” v Slovníku slovenského jazyka

druh1, -u muž. r. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé);
Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé);
vejáre rozličného druhu (Kuk.);

log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel

kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;

druhový príd. m.: log. d. pojem, d-é meno;
gram. d-é číslovky;

druhovo/-e prísl.;

druhovosť, -ti žen. r. zried. príslušnosť k nejakému druhu

druh2, -a, mn. č. -ovia muž. r.

1. spoločník (napr. pri práci al. pri inej činnosti): d. v práci, d. v boji

kniž. druh druha, druh druhovi ap. navzájom, vzájomne;

2. kniž. priateľ, kamarát: „Viete čo, chlapci,“ povie druhom, „poďme tam pod Rajskú záhradu.“ (Ráz.)

druhák1, -a, mn. č. -ci muž. r. hovor. žiak druhej triedy, druhého ročníka;

druhácky príd. m.;

druháčka, -y, -čok žen. r.;

druháčik, -a/-čka muž. r. i druháča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec stred. zdrob. expr.

druhák2, -a, muž. r. včel. druhý roj z jednej čeľade v tom istom roku, druhoroj

druhohory, -hôr žen. r. pomn. geol. druhé obdovňbie vo vývoji zeme, mezozoikum;

druhohorný príd. m.

druhopis, -u muž. r. jeden z dvoch al. viacerých originálov rukopisu

druhoradý príd. m. menej významný, menej hodnotný, menejcenný, podradný, vedľajší: d. význam, d-á otázka, d. činiteľ, d-á osobnosť;
min. d. ihlan vzniknutý z pravoľavého a predozadného hranola;

druhoradosť, -ti žen. r.

druhoročiak, -a, mn. č. -ci muž. r. štud. slang. poslucháč druhého ročníka vysokej školy

druhorodený príd. m. narodený druhý v poradí: d. syn, d-é dieťa

druhoroj, -a muž. r. včel. druhý roj z jednej čeľade v tom istom roku, druhák

druhostrižný príd. m.: hosp. druhostrižná vlna z druhého strihania

druhostupňový príd. m.

1. ktorý je v určitom systéme v poradí na druhom mieste, na druhom stupni: d. bratanec, strýc;
práv. d. súd druhej stolice;

2. zried. menej významný, podradný, druhoradý, vedľajší: d-é zjavy (v literatúre) (Vlč.);
d-é cennosti (Mráz);

druhostupňovosť, -ti žen. r.

druhotiny, -tín žen. r. pomn. zried. päťdesiate výročie vysvätenia za kňaza;

pren. päťdesiate výročie nejakej udalosti: Ó, slávne druhotiny svadby. (Hviezd.)

druhotný príd. m.

1. ktorý vznikol z niečoho iného, prvotného, podmienený iným, odvodený, sekundárny: vedomie je d-é;
hist. d-é osídlenie;
bot. d-é korene, d-é pletivo;
hosp. d-á výroba;
lingv. d-é predložky ktoré vznikli z iných slovných druhov;

2. zried. vedľajší, podradný, druhoradý: d-á záležitosť;

druhotne prísl.;

druhotnosť, -ti žen. r.

druhotriedny príd. m. horšej akosti, menšej hodnoty, druhej triedy, druhoradý: d. tovar, d-e maslo, víno;

druhotriednosť, -ti žen. r.

druhotvar, -u, 6. p. -e muž. r. tvar, ktorý existuje na základe hlavného tvaru, popri hlavnom tvare;

lingv. tvar slova, ktorý sa používa popri náležitom a pôvodnom tvare toho istého slova

druhovať, -uje, -ujú nedok. odb. (čo) triediť na druhy, podľa druhov: d. drevo

druhový p. druh

druhovýroba, -y žen. r. hosp. spracovávanie produktov prvovýroby

druhý čísl. rad.

1. majúci v poradí číslo dve, nasledujúci za prvým: d-á trieda, d-á smena, d-á svetová vojna, d-á polovica storočia;
d. podpredseda;
Mojmír Druhý, Václav Druhý
mená panovníkov;
mat. d-á mocnina, odmocnina, rovnica d-ého stupňa, umocniť, povýšiť na d-ú;
gram. d. pád, d. stupeň, d-á osoba;
hud. d. tenor, d. bas, d-é husle

druhého (februára) druhý deň v mesiaci (februári);
po druhé označuje druhý bod, druhý odsek (prednášky, programu ap.);
kniž. v druhom rade potom;

2. nasledujúci, budúci: na d. deň, mesiac, rok, na d-é ráno, d-ého (od d-ého) dňa, d. raz, na d. raz;

3. iný, inakší: každý deň druhá omáčka (Kuk.);
stal sa z neho celkom d. človek

hovor. d. svet posmrtný život, záhrobie;
odísť na d. svet zomrieť;
byť v d-om stave v tehotenstve;
prísť do d-ého stavu otehotnieť;
zpráva z d-ej ruky nepôvodná;
hovor. kúpiť z d-ej ruky od priekupníka;
jeden lepší (horší) ako d. (od d-ého) obidvaja dobrí (zlí);
hovor. jedno-druhé všeličo, to i ono;
hovor. jedno s d-ým všetko spolu;
jeden i d. obaja;
jeden za d-ým (prichádzať, ísť) za sebou;
jeden s d-ým, jeden d-ého, jeden d-ému ap. navzájom;
rozprávať jeden cez d-ého súčasne, naraz, neusporiadane;
rozprávať jedno cez d-é tárať, pliesť;
jeden vedľa d-ého popri sebe;
vešať sa jeden na d-ého na seba;
jeden na d-om na sebe;
hneď jeden, hneď d. striedavo;

4. mn. č. v druhí ostatní: Vicišpán odišiel medzi druhých hosťov. (Kal.)

5. protiľahlý, opačný: na d-ej strane ulice, cesty, rieky, prejsť na d. breh

na jednej strane... na d-ej strane, z jednej strany... z d-ej strany jednak... jednak;
z d-ej strany, na d-ej strane z iného hľadiska, stanoviska, inak;
prejsť na d-ú stranu, do d-ého tábora k nepriateľom, k protivníkom;

6. podobný niekomu al. niečomu, taký ako niekto al. niečo: zvyk je d-á prirodzenosť

Naposledy hľadané výrazy

1. druh v Slovníku slov. jazyka