Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dr����ov��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

dráb, -a muž. r.

1. panský, mestský al. obecný strážnik v stredoveku, hajdúch;

2. stredoveký pešiak;

drábovský i drábsky príd. m.

drabálny príd. m. kniž. zastar.

1. hrubý, drsný: Jej nijako sa nerýmovalo v duši: Ela a drabálny Chlebík. (Vaj.)

2. telesne silný, mohutný: telesne drabálna Lazarová (Ráz.)

drabant, -a muž. r. člen osobnej stráže al. ochranného sprievodu šľachticov, panovníkov, mestskej stráže ap. v stredoveku;

pren. pejor. prisluhovač: A čo sú to tí drabanti? No to sú tí, ktorí slúžia poslušne Viedni. (Ráz.);

drabantský príd. m.: d-á hliadka

drabina, -y, -bín žen. r. kraj.

1. bočnica voza v podobe rebríka, rebrina;

2. rebrík na kŕmenie dobytka;

drabinový príd. m.: d. voz;

drabinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

drabinák, -a muž. r. kraj. drabinový voz, drabinovec, rebrinovec, rebrinák: Prázdny drabinák Jandek trocha prihamuje. (Heč.)

drabinovec, -vca muž. r. kraj. voz s drabinami (na vozenie sena, slamy ap.), rebrinovec, rebrinák

drábovský i drábsky p. dráb

dráč1, -a muž. r.

1. úžerník, lakomec: Kto ešte aj teraz tak draho predáva, je úžerník, keťas a dráč. (Urbk.)

2. bitkár, násilník: Sokol je dráč, duellant, hrdlorez, grobián! (Vaj.)

3. štud. slang. pejor. veľmi usilovný študent;

dráčka, -y, -čok žen. r.;

dráčsky príd. m. i prísl. ;

dráčstvo, -a stred. zderstvo, vydieračstvo

dráč2, -a muž. r. ker (často pestovaný v parkoch);
bot. d. obyčajný (Berberis vulgaris);

dráčový príd. m.

dráča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec stred. dračie mláďa

drachma, -y, -chiem žen. r.

1. starogrécka váhová jednotka i minca;

2. jednotka novogréckej meny

dračí p. drak

dračica, -e, -číc žen. r. samica draka;

pren. zlá, zlostna, zúrivá žena: dračica tá, vysokých Čachtíc pani (Sládk.)

dráčik p. drak

dračisko p. drak

dračka, -y, -čiek žen. r. expr. bitka, ruvačka, zhon

niečo ide na dračkudobrý odbyt, veľmi rýchlo sa míňa

dráčka p. dráč1

dráčový p. dráč2

dráčsky p. dráč1

dragonáda, -y, -nád žen. r. hist. násilná, vojskom vykonávaná protireformácia (v XVII. stor.);

pren. násilný zásah vojska do verejných pomerov

dragún1 zried. i dragón, -a muž. r. trochu zastar. vojak pri jazde, jazdec: Z dediny sa vyroja cisárske oddiely pechoty a za nimi dragúni. (Rys.) V bráne mesta vydali sa za vojakov z Pálffyho dragónov. (Jégé);

pren. drsný človek: Druhá (žena) je fantastický, neženský dragún. (Vaj.);

dragúnsky príd. m.: d-a rovnošata

dragún2, -a muž. r. krajč. pás vzadu na kabáte, udržujúci fazónu;

dragúnik, -a muž. r. zdrob.

draha, -y žen. r. nár. cesta, chodník, chodníček: Idem bez cesty, drahy. (Botto)

dráha, -y, dráh žen. r.

1. šport osobitným spôsobom upravená cesta pre niektoré druhy športu: bežecká, závodná, dostihová, lyžiarska d.;

2. žel. súhrn zariadení potrebných na železničnú dopravu, železnica: Československé štátne dráhy (ČSD), Košická d.;

3. odb. čiara, ktorú opisuje teleso pri svojom pohybe, smer pohybu niečoho: fyz. d. strely;
astron. d-y nebeských telies;
anat. nervové d-y;

4. životné povolanie, účinkovanie, zamestnanie: umelecká, vedecká, učiteľská d.;

dráhový príd. m.

drahný príd. m. kniž. zastar.

1. (o čase) dlhotrvajúci, dlhý: d. čas (Šolt., Hviezd., Škult.);
Prešla drahná chvíľa, čo nenašli slova. (Šolt.)

2. (o množstve al. o veľkosti) veľký: Drahný kôš čriev tískal pred sebou. (Záb.);

drahne prísl.

1. dlho: Zdržoval sa drahne u rodiny Gregušovskej. (Vaj.)

2. veľa, mnoho: Zažil i radosti i šťastia drahne. (Kuk.)

draho p. drahý

drahocenný príd. m. majúci veľkú cenu, hodnotu, veľmi cenný, vzácny: d. šperk, obraz, d-á váza;
d. čas, d-é skúsenosti, d. človek
;

drahocennosť, -ti žen. r.

1. (bez mn. č.) vlastnosť niečoho drahocenného;

2. drahocenná vec

drahokam, -u muž. r. kameň vzácnych vlastností (veľkej tvrdosti, lesku, čistoty a zriedkavého výskytu);

drahokamový príd. m.: d. náhrdelník

drahomilovaný príd. m. zastar. drahý, milovaný (v oslovení)

Naposledy hľadané výrazy

1. dr����ov�� v Slovníku slov. jazyka