Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dom” v Slovníku slovenského jazyka

dom, -u muž. r.

1. stavanie, budova: obytný, rodinný, prízemný, poschodový, kamenný, drevený d.;
stavať d.;
číslo d-u;
majiteľ, vlastník, správca d-u;
spoločenský d.
so spoločenskými zábavnými miestnosťami;
mestský, obecný d. radnica;
obchodný d. veľký obchod, kde možno dostať všetky druhy tovaru;
svadobný d. kde sa odbavuje svadba;
dom smútku v ktorom niekto zomrel;
náb. d. Pána, d. boží kostol;
Biely d. reprezentačné sídlo prezidenta USA;
verejný d., vykričaný d. nevestinec;
hovor. chodiť po d-och, z dom (z domu) do domu a) s istým cieľom, b) žobrať;
hovor. nosiť šaty okolo d-u pri domácej práci, doma;
hovor. pracovať okolo d-u vykonávať domáce práce;
pren. celý d. všetci obyvatelia domu;
celý d. bol na nohách všetci boli v pohybe (pri dôležitej práci, od vzrušenia ap.)

je ho plný d. narobí veľa kriku;
Nech si každý pred svojím domom zametá (prísl.) nech sa každý stará o svoje veci;

2. domov, rodina, domácnosť: rodičovský, otcovský d.;
gazdovský, panský d.;
odísť z d-u, vyhnať niekoho z d-u;
pán d-u
domáci pán, pani d-u domáca pani;
byť z dobrého (lepšieho) d-u zo spoločensky vyššie postavenej rodiny (obyč. v buržoáznej spoločnosti);
byť z bohatého d-u zo zámožnej rodiny;

3. panovnícky al. šľachtický rod, dynastia: cisársky d., d. Habsburgovcov, savojský d.;

domový príd. m. k 1 : d-é dvere;
d-á daň, d-á prehliadka;
d-á hliadka
;
zastar. d. pán (Taj.), d-á pani (Vans., Podj.) domáci pán, domáca pani;

domček, -a muž. r. zdrob. : strážny, drevený d.;

domok, -mku muž. r. zdrob. : záhradné, rodinné d-y

domáhať sa, -a, -ajú nedok.

1. (čoho, so spoj. aby) s úsilím sa dožadovať, vytrvale žiadať niečo: d. sa práva, spravodlivosti;
Každý deň sa domáha akýsi pán, aby ho pustili ku mne.
(Tat.)

2. zried. pokúšať sa niekam dostať: Ktosi sa domáhal k uhliu. (Gab.);

dok. k 1 domôcť sa

domakať sa, -á, -ajú dok. expr. zried. (čoho) dosiahnuť niečo skúmaním, hľadaním: d. sa pravdy;

nedok. domakávať sa, -a, -ajú (Šolt.)

domatať sa, -tá, -tajú dok. nár. (čoho, kam) hmataním nájsť niečo;
hmatajúc dostať sa niekam: Miesto povrazu domatal sa šibencových nôh. (Dobš.)

dóm1, -u muž. r. katedrála: košický d.;

dómový príd. m.

dóm2, -u muž. r. tech. parojem: parný d.

doma prísl.

1. vo svojom byte, dome, vo svojej domácnosti, rodine, u rodičov: sedieť d. nechodiť nikde;
cítiť sa ako d. dobre, príjemne;
Všade dobre, doma najlepšie (prísl.)

hovor. ja som tu d. tu ja rozkazujem;
byť v niečom d. vyznať sa;
som d.som pochopil;
nemať všetkých d. byť nenormálny;
Čo sa doma navarí, nech sa doma zje (prísl.) domáce veci netreba vynášať na verejnosť;

2. v rodnej obci, v rodnom kraji, vo vlasti: Lepší doma krajec chleba, než v cudzine krava celá. (prísl.)

dóma, -y žen. r. min. druh hranola, strechan;

dómatický príd. m. strechovitý

domáci, -a, -e príd. m.

1. v domácnosti, v dome, v rodine, v byte obvyklý, vykonávaný, pripravený, upotrebúvaný, vyhotovený: d. chlieb doma pečený, nie pekársky;
d-a strava varená doma, nie v hostinci;
d-a klobása, šunka, slanina doma pripravená, z domácej zakáľačky;
d-e plátno doma tkané;
hovor. d-a výroba o veciach doma pripravených;
d-e lieky prostriedky používané na liečenie bez lekárskeho predpisu;
d-e liečenie, ošetrovanie nie nemocničné;
d-e šaty na nosenie okolo domu;
d-a práca v dome, okolo domu;
škol. d-a úloha vypracovaná doma, nie v škole;
d. poriadok zvyklosti v dome, v domácnosti;
d. pán majiteľ domu, bytu;
d-a pani majiteľka domu, bytu, hostiteľka;
d. učiteľ vyučujúci súkromne, dochádzajúci učiť do bytu;
d. lekár stály rodinný lekár;
d. priateľ a) dôverný priateľ, b) milenec;
hovor. d-e väzenie druh trestu, zákaz vychádzok;
d-e zvieratá ktoré sa chovajú pri dome, v dome;

zool. v názvoch niektorých zvierat: mačka d-a, myš d-a;

2. bývajúci, vyskytujúci sa v tej istej obci, v tom istom kraji, miestny: d-e nárečie, d-e zvyklosti;

3. vyskytujúci sa v našej krajine, v našom štáte, patriaci k našej vlasti, tuzemský (op. cudzí, zahraničný): d. rozhlas, d. trh, d. priemysel, d. obchod;
d-a tlač, d-a literatúra, d-a výroba, d-a spotreba
;
šport. hrať, prehrať na d-ej pôde doma;

4. spodst. domáci, -eho muž. r. hovor. majiteľ domu, bytu, prenajímateľ bytu al. zariadenej izby;

domáca, -ej žen. r. a) žena zamestnaná len prácou v domácnosti;
b) majiteľka domu, bytu, prenajímateľka bytu al. zariadenej izby;

domáci, -ich muž. r.

1. členovia, príslušníci rodiny;

2. šport. domáce, miestne družstvo

domácky príd. m.

1. doma, v domácnosti vyrobený, pre domácnosť určený, v domácnosti upotrebúvaný: d. výrobok, d. priemysel, d-a práca, d-a výroba;
d-a výchova
učiaca vykonávať práce v domácnosti;
d-e šaty;

2. zried. príjemný, blízky, ako doma: d-e prostredie;
Celý kraj nám je domáckejší.
(Šolt.);

domácky prísl. ako doma: obliekať sa (po) domácky, cítiť sa (po) domácky;
d. vychovávaný
;

domáckosť, -ti žen. r.

domácnosť, -ti žen. r. prostredie domáceho, súkromného života a čo k nemu patrí: roľnícka, slovenská d.;
pomocnica v d-i;
viesť d., starať sa o d., žiť v spoločnej d-i;
člen d-i;
založiť si vlastnú d.
oženiť sa, vydať sa, zariadiť si vlastný domov

domajší, -ia, -ie príd. m. nár. domáci: d. poriadok (Laz.)

domajstrovať, -uje, -ujú dok. hovor. iron. (čo i bezpredm.) dokončiť niečo so zlým výsledkom, pokaziť nejakú prácu;
skončiť s fiaskom (Hviezd.)

domár, -a muž. r. nár. pejor.

1. kto je najradšej doma, domased, pecúch: On videl kus sveta, mal väčšie nároky než brat domár, odrastený v primitívnych pomeroch. (Kuk.)

2. (mn. č. -e) doma dochovaný vôl (Hviezd.);

domárik, -a, mn. č. -ci/-kovia muž. r. zdrob. oslab. k 1 (Šolt.)

domárniť, -i, -ia dok. hovor. (čo) donivočiť: Či nie je hotová škoda domárniť svoje za peniaze, ktoré nestoja nič? (Kuk.)

domased, -a muž. r. pejor. kto rád sedí doma, pecúch: Akým domasedom stal sa podučiteľ Fero Šípka. (Tim.) Akísi domasedi prišli poradiť sa so mnou. (Ondr.)

domášny príd. m. ľud. domáci, domácky: d. jazyk (Škult.), d-e zvesti (Vans.);

domášne prísl. po domácky, ako doma: cítiť sa d. (Vaj.)

dómatický p. dóma

domazať, -že, -žú dok. (čo) zašpiniť blatom: (Odev) bol blatom domazaný. (Jil.)

|| domazať sa

domček p. dom

domec, -mca muž. r. malý, nízky dedinský dom: strážny d. (Šolt.);
domec pre čeliadku (Kal.);
Domec je neveľký, o malých okienkach. (Kuk.)

domeliť, -í, -ia dok. nár. (čo) domrviť: Čír už domelil, aby zavaril do polievky cesto. (Tim.)

doména, -y, -mén žen. r.

1. oblasť pôsobnosti: Verš je moja doména. (Žáry) Porekadlá sú doménou starcov. (Mráz)

2. zastar. veľké panstvo, majetok: Značné príjmy jeho domén išli na zaokrytie dlžôb. (Vaj.)

domeník, -a, mn. č. -ci muž. r. ľud. zastar. nevestin svat, člen svadobnej družiny: Už sa rojí sbor nebeský svadobníkov, domeníkov. (Botto)

domestikácia, -ie žen. r. prispôsobovanie (sa) novému prostrediu, zdomácňovanie, zdomácnenie, skrotenie: d. divých zvierat

domestikovať, -uje, -ujú nedok. i dok. odb. (čo) prispôsobovať, prispôsobiť novému prostrediu, zdomácňovať, zdomácniť;
krotiť, skrotiť: d. divú zver;
domestikované zviera

domicil, -u, 6. p. -e muž. r. kniž. bydlisko, domov;

kapit. peňaž. miesto splatnosti zmenky u tretej osoby

domiciliant, -a muž. r. kapit. peňaž. kto zmenku umiestil

Naposledy hľadané výrazy

1. dom v Slovníku slov. jazyka