dokonale prísl.;
dokonalosť -i ž.
dokonalý príd.
1. spĺňajúci všetky požiadavky, vynikajúci, prvotriedny, vzorný: d-á žena, d-é dielo
2. (ú)plný, stopercentný, absolútny: d-é šťastie, víťazstvo;
dokonavosť -i ž.
nedok. dokonávať -a
nedok. dokončievať -a, dokončovať
// dokopať sa kopaním dosiahnuť: d. sa prameňa, žily
nedok. dokopávať -a
dokotúľať -a dok. prikotúľať: d. pneumatiku
// dokotúľať sa: klbko sa d-lo k dverám