dokonale prísl.;
dokonalosť -i ž.
dokonalý príd.
1. spĺňajúci všetky požiadavky, vynikajúci, prvotriedny, vzorný: d-á žena, d-é dielo
2. (ú)plný, stopercentný, absolútny: d-é šťastie, víťazstvo;
dokonavosť -i ž.
nedok. dokonávať -a
nedok. dokončievať -a, dokončovať