Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dok” v Slovníku slovenského jazyka

dok, -u muž. r. lodenica, prístavné zariadenie na opravu alebo čistenie lodí;

dokový príd. m.

dokarovať sa, -uje, -ujú nedok. nár. (s kým) dohadovať sa, škriepiť sa: Dievčatá blýskajú očami. Dokarujú sa s mládencami. (Ráz.) Máte desať zlatých! — dokaruje sa s ňou. (Ráz.)

doklopať sa, -e, -ú dok. (bezpredm., ku komu, koho) klopaním dosiahnuť, že nás vpustia dnu

doknísať sa, -še, -šu dok. expr. (kam) prísť kolísavým, knísavým krokom: Zavše sa doknísal domov taký naťatý. (Gráf) Ohromný baran doknísal sa za ňou. (Kuk.)

dokaličiť, -í, -ia dok.

1. (koho, čo) zmrzačiť, dochrámať: V tlačenici dokaličili niekoľko ľudí. (Vaj.);
dokaličený prst, dokaličená tvár, dokaličené telo;

2. expr. zried. (čo) dolámať, pokaziť, zničiť: Dokaličil nám všetky ceruzky. (Šolt.)

|| dokaličiť sa dolámať sa, zmrzačiť sa, dochrámať sa: Narazil (kôň) na kamenný múr a tak sa dokaličil, že ho museli na mieste zastreliť. (Fig.)

dokántriť, -i, -ia dok. hovor. expr. (čo) zničiť, skaziť, zmárniť: d. majetok, šaty, d. si zdravie

dokár, -a muž. r. prístavný robotník, ktorý pracuje v dokoch;

dokársky príd. m.

dokatovať, -uje, -ujú dok. expr. (koho, čo) zmučiť, utrápiť;
poraniť, zmrzačiť: Leží dakde v šírom poli dokatovaný. (Min.) Raz večer ma tá nešťastná osoba tak dokatovala, že som sa rozhodla urobiť koniec s ňou. (Jégé) Zobuli topánky z dokatovaných nôh. (Tim.)

dôkaz, -u muž. r. potvrdenie nejakej skutočnosti, svedectvo, argument: znalecký, vedecký, teoretický d.;
písomný d., presvedčivý, zjavný, rukolapný, slabý d.;
d. vďačnosti, d. lásky;
mať d. o niečom
;
log. priamy, nepriamy d.;

dôkazný i dôkazový príd. m.: dôkazový materiál;
práv. dôkazný predmet, dôkazný prostriedok;

dôkaznosť, -ti žen. r. schopnosť dokázať, slúžiť ako dôkaz: d. materiálu, prameňov

dokázať, -že, -žu dok. (čo, so spoj. že)

1. podať dôkaz o niečom, potvrdiť, dosvedčiť, doložiť dôkazmi: d. pravdu, správnosť niečoho;
d. opak;
nad slnko jasnejšie d. niečo
nepopierateľne;
d. čierne na bielom hodnoverne, jasne;
Niečo, čo by dokázalo jeho lásku. (Jil.) Nijakým lichotením nedokážeš, že si sa proti Ondrejovi neprevinil. (Jégé)

2. (čo) vykonať, uskutočniť, urobiť: d. veľké veci;
d. nemožné;
d. zázraky
dosiahnuť prekvapujúce výsledky;
Vláčil vodu, čo by opitý človek nebol v stave dokázať. (Urbk.) Maďarská výslovnosť je tak zvláštna, že nikdy temer nedokáže ju úplne napodobniť, kto sa v tom nenarodil. (Záb.);

nedok. dokazovať, -uje, -ujú

|| dokázať sa zried. osvedčiť sa, ukázať sa: Snúbenec tvoj dokázal sa nehodným. (Tim.) Veľmi dobre sa (stroje) dokázali. (Hor.)

dokázateľný príd. m. ktorý sa dá dokázať: d. účinok, d-á škoda, d-é omyly;
ľahko, ťažko d.
;

dokázateľne príd. m.: d. nesprávny;

dokázateľnosť, -ti žen. r. možnosť dokázať niečo

dokazovací, -ia, -ie príd. m. práv. slúžiaci na dokazovanie: d. prostriedok, d-ie konanie

dokazovanie, -ia stred. práv. predkladanie dôkazov

dokazovať p. dokázať

dokedy, zosilnené dokedyže zám. prísl. ako dlho, dokiaľ, po ktorý čas;
uvádza vety opytovacie (priame i nepriame otázky): Ja som od mnohých rokov tu zakliata panna a sám boh vie, dokedy ešte budem. (Dobš.) Dokedy by si zas chcela čakať? (Jil.) Boli tie otázky iste ako detský vrtoch, ale dokedyže som ich mala odkladať? (Taj.)

doketizmus, -mu muž. r. sektárske učenie v I. stor. n. l., popierajúce pravosť vtelenia Kristovho;

doketista, -u muž. r. prívrženec doketizmu;

doketistický príd. m.: d-é. učenie

dokiaľ, zosilnené dokiaľže

1. zám. prísl. ako dlho, pokiaľ, dokedy;
uvádza vety opytovacie (priame i nepriame otázky): Dokiaľže si zase lumpoval, že iba teraz priahaš? (Jégé) Ktovie, dokiaľ tam budú! (Fr. Kráľ)

2. spoj. za ten čas, čo;
pokiaľ, kým;
uvádza príslovkové vety časové s kladným i záporným slovesom;
často v dvojici dotiaľ ... dokiaľ: Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko. (porek.) Budeme sa brániť, dokiaľ naši neprídu. (Jégé)

dokiaľkoľvek

1. zám. prísl. neurč. akokoľvek dlho: Býval taký premilý, že som vďačne bola s ním hore dokiaľkoľvek. (Šolt.)

2. spoj. zastar. za ten čas, čo;
pokiaľ, kým;
uvádza príslovkové vety časové s kladným i záporným slovesom: Nariekala usedavo za ním, dokiaľkoľvek posledná hruda naň nespadla. (Vans.)

doklad, -u muž. r.

1. čím niečo dosvedčujeme, dokladáme;
dokument: osobný d.;
účtovný, platobný, pokladničný d.;
písomný d.;
pripojiť k niečomu d-y;
falšovať d-y
;

2. filol. citát z literatúry al. živej reči, ktorým dosvedčujeme nejaký jazykový jav;

dokladový príd. m.: d. materiál;
filol. d. slovník obsahujúci citáty z literatúry

dokladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) prikladať, pridávať, dodávať určité množstvo niečoho: Čo sa nám nedorodí, to rukami dokladáme. (Kuk.)

2. pripájať niečo v reči, záverom, pripomínať: „Mala by už tu byť,“ znovu dokladá po drobnej prestávke. (Fig.)

3. (čo, čím) podopierať dokladmi: d. žiadosť vysvedčeniami;

dok. doložiť

dôkladný príd. m. obšírny, podrobný, úplný;
dokonalý: d. výklad o niečom, d-é vedomosti, d-é vzdelanie, d-á kontrola;
d. človek
pedantný, svedomitý;

dôkladne prísl.: d. preskúmať, preštudovať niečo, d. si niečo premyslieť;

dôkladnosť, -ti žen. r.

doklať, -kole, -kolú dok. (koho, čo) klaním poraniť, zabiť, dopichať: či dopichali jeho a či doklal on (Heč.)

|| doklať sa navzájom sa klaním poraniť, zabiť, dopichať

dokľavený príd. m. expr. zried. chromý, zmrzačený: d-é prsty (Taj.)

dokmásať, -še, -šu dok. expr. (čo) dotrhať, doráňať, dolámať: dokmásaný strom (Štítn.);
Mašine neverím, košele dokmáše. (Heč.)

dokola prísl. do kruhu, v kruhu;
okolo: krútiť sa d., posadať si d.;
obzerať sa dokola
na všetky strany;
Spakrukou dokola zatočí... (Botto)

Naposledy hľadané výrazy

1. dok v Slovníku slov. jazyka