Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dobre” v Slovníku slovenského jazyka

dobre

I. prísl. (2. st. lepšie)

1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí;
priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky;
d. organizovať prácu, d. sa učiť;
d. vyzerať;
d. počuť, vidieť;
d. spať;
d. kúpiť, predať
výhodne;
d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto;
d. radiť niekomu;
d. žiť
a) v hojnosti, b) v zhode;
má sa d., d. sa mu vodí;
d. oblečený človek
a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne;
d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný;
Všade dobre, doma najlepšie. prísl.

d. mu to padlo lahodilo mu to;
je mu d. (na duši) príjemne;
d. mu to robí je mu to príjemné;
už mu je d. vyzdravel;
d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý;
nie je mu d. zle sa cíti;
majte sa d.! pozdrav pri odchode;
d. mu tak tak mu treba;
d. máš! prisviedčanie;
hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;

2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom;
d. sa pamätať na niečo;
d. si niečo premyslieť
dôkladne;
d. zaplatiť za niečo;
d. sa najesť, napiť, vyspať;
d. uviazať niečo
pevne;
d. živený človek;

3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.);
dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;

5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď;
len s bud. č. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok;
d. bude menej hovoriť a viac pracovať;
d. by bolo napísať domov;
d. bude, ak sa dohovoríme;
d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil
;

6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)

II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom ): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)

dobré, -ého stred.

1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;

2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť;
čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)

to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebemožno porobenina;
s dobrým to nebude.
(Kuk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dobre v Slovníku slov. jazyka