Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dobr��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

dobrák, -a, mn. č. -ci muž. r. človek dobromyseľnej, dobrosrdečnej povahy, veľmi dobrosrdečný človek, žičlivý človek: veľký d.;
Boli medzi nimi dobráci, ktorí sa so všetkým rozdelili.
(Gráf);

dobráčka, -y, -čok žen. r.;

dobrácky príd. m. i prísl. : d. človek, d. pohľad, d. hlas, d-a tvár, d-a duša, d-e slovo, d-e oči;
d. sa usmievať, d. pozerať
;

dobráckosť, -ti žen. r.;

dobráctvo, -a stred. dobromyseľnosť, dobrosrdečnosť, žičlivosť;

dobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr. ;

dobráčisko, -a stred. i muž. r. zvel. expr. veľký dobrák

dobr, -berie, -berú dok.

1. (čo) vziať, vybrať, prebrať všetko až do konca: Sumu môže podžupan dobr i exekúciou. (Ráz.) Bartuš dobral medicínu (Jes.) vypil poslednú dávku.

2. kraj. opiť sa: Ty si zas dobral, že ani nevieš, čí si. (Kuk.);

nedok. k 1 doberať, -á, -ajú

|| dobrať sa kniž. (čoho, k čomu) preniknúť, dostať sa, dospieť k niečomu: Lúštil akési písmo a nevedel sa dobr obsahu. (Jil.);
niečo krásneho, čo by sa dobralo až k samému srdcu (Jil.)

dobŕdať, -a, -ajú nedok. hovor. expr. (do koho) dobiedzať, dodierať, zabŕdať

dobre

I. prísl. (2. st. lepšie)

1. vyjadruje kladné hodnotenie deja al. stavu, dokonale, znamenite, výborne, správne, primerane, ako sa patrí;
priaznivo, výhodne: d. písať na stroji, d. hovoriť po rusky;
d. organizovať prácu, d. sa učiť;
d. vyzerať;
d. počuť, vidieť;
d. spať;
d. kúpiť, predať
výhodne;
d. dôjsť niekam a) vhod, b) na správne miesto;
d. radiť niekomu;
d. žiť
a) v hojnosti, b) v zhode;
má sa d., d. sa mu vodí;
d. oblečený človek
a) v šatách z kvalitnej látky, b) vkusne;
d. vychovaný človek zdvorilý, pozorný, slušný;
Všade dobre, doma najlepšie. prísl.

d. mu to padlo lahodilo mu to;
je mu d. (na duši) príjemne;
d. mu to robí je mu to príjemné;
už mu je d. vyzdravel;
d. sa cíti a) príjemne (napr. doma, v spoločnosti ap.), b) je zdravý;
nie je mu d. zle sa cíti;
majte sa d.! pozdrav pri odchode;
d. mu tak tak mu treba;
d. máš! prisviedčanie;
hovor. iron. d. vyzeráme o nepríjemnej, zlej situácii;

2. vyjadruje náležitú mieru deja al. stavu, v náležitej miere, primerane, dokonale, značne, veľmi: d. sa vyznať v niečom;
d. sa pamätať na niečo;
d. si niečo premyslieť
dôkladne;
d. zaplatiť za niečo;
d. sa najesť, napiť, vyspať;
d. uviazať niečo
pevne;
d. živený človek;

3. škol. druhý al. tretí stupeň v klasifikácii;

4. (s neurč. v kladných vetách) v úlohe prísudku vyjadruje, že dej (vyslovený v neurčitku) sa uskutočňuje v priaznivých okolnostiach (= ľahko): Dobre im dávať, keď majú. (Urb.);
dobre ti je hovoriť tebe sa ľahko hovorí;

5. (s neurč. al. so spoj. ak, keby, keď;
len s bud. č. časom a podm. spôsobom slovesa byť) v úlohe prísudku vyjadruje potrebu, nutnosť al. vhodnosť vykonať dej (= treba, hodí sa): d. bude urobiť poriadok;
d. bude menej hovoriť a viac pracovať;
d. by bolo napísať domov;
d. bude, ak sa dohovoríme;
d. by bolo, keby si sa čím skorej vrátil
;

6. v úlohe jednočlennej vety vyjadruje súhlas, schvaľovanie, pritákavanie (= áno, hej, súhlasím): Dobre, rozmyslím si to! (Ráz.)

II. čast. (v spojení so záporným slovesom) vyjadruje, že príslušný dej temer nastal (= skoro, temer s kladným slovesom ): Srdce trepoce sa jej divo, dobre nevyskočí. (Tim.) Financi lietali po dedinách, dobre si kolená nezodrali. (Urb.) Ide z povaly, dobre sa tie schody pod ním nezlámu. (Ráz.)

dobré, -ého stred.

1. dobro, osoh, prospech: skúsiť dobré i zlé radosti i žalosti, úspechy i ťažkosti;

2. ľud. dobrý tvor, dobrá bytosť;
čo pochádza od dobrej bytosti (op. zlé): „Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre!“ (Kuk.)

to nie je po d-om, s d-ým je v tom nejaká čertovina, spojenie s čertom: „Kristu, to už potom neni po dobrom,“ prejde mu mráz po chrbte. (Ráz.) Tá má čosi pri sebemožno porobenina;
s dobrým to nebude.
(Kuk.)

dobro, -a, 6. p. -e stred. čo je užitočné, potrebné ľuďom;
prospech, blaho ľudí (op. zlo): konať, robiť, preukazovať d.;
kolektívne, všeobecné d.;
d. ľudstva, štátu, vlasti

pripísať niekomu niečo k d-u a) zaúčtovať v niečí prospech, b) pren. uznať niečo za výhodu pre niekoho;
hovor. máš to u mňa k d-u som ti niečo dlžen, som ti niečím zaviazaný

dobrobyt, -u muž. r. trochu zastar. blahobyt, dobrý život: Dom veľký, rozsiahly. Všade tušiť dobrobyt a pohodlie. (Tim.)

dobročin, -u muž. r. bás. dobrý skutok (Hviezd.)

dobročinný príd. m. robiaci, preukazujúci dobrodenie;
majúci humánne ciele: d. človek;
d. cieľ, účel;
d. koncert, d-á akcia, zbierka, d-é predstavenie
;

dobročinne prísl.: d. vystupovať;

dobročinnosť, -ti žen. r. preukazovanie dobrodenia

dobrodej, -a muž. r. kniž. zastar. dobrodinec: Stal sa dobrodejom, štedrým otcom okolitej chudoby. (Vaj.);

dobrodejka, -y, -jok žen. r.: moja dobrodejka kozička (Hviezd.)

dobrodejný príd. m. kniž. zastar. dobročinný, blahodarný: ženin dobrodejný vplyv (Šolt.)

dobrodenie, -ia stred. dobrý skutok, láskavosť;
dobro, prospech, úžitok: poskytovať, preukazovať d., byť účastným d-ia;
poďakovať sa za všetko d-ie

dobrodinec, -nca, mn. č. -nci (zastar. i dobrorodinca, -u, mn. č. -ovia) muž. r. kto druhému preukazuje dobro, dobrodenie: Dám vykopať tie studne, nech sa stane i ľudu po vôli, nech vidia, akí sme dobrodinci. (Tim.) Požehnával neznámeho dobrodincu. (Vans.);

dobrodinka, -y, -niek žen. r.: nádej, veľká dobrodinka ľudí (Vaj.)

dobroditeľka, -y, -liek žen. r. zried. dobrodinka (Podj.)

dobrodruh, -a, mn. č. -ovia muž. r. kto vyhľadáva neobyčajné, vzrušujúce situácie, príhody, nebezpečenstvá, nerozvážny človek, pobehaj, podvodník: veľký d., politický d.;

dobrodružka, -y, -žiek žen. r.

dobrodružný príd. m.

1. založený na dobrodružstve: d. život, d-á cesta, d-á príhoda;
d. román
druh románu, ktorý čerpá námet z dobrodružných príhod;

2. milujúci dobrodružstvo: d. človek, d-á povaha;

dobrodružne prísl.;

dobrodružnosť, -ti žen. r.

dobrodružstvo, -a, -tiev stred. príhoda, zážitok;
odvážny skutok, ľahkomyseľný, nerozvážny kúsok spojený s nebezpečenstvom: ľúbostné d.;
zažiť d.

dobrodušný príd. m. dobrácky, dobroprajný;
dobromyselný: d. človek, d. úsmev, d-á tvár;

dobrodušne prísl.: d. sa zasmiať;

dobrodušnosť, -ti žen. r.

dobromyseľný príd. m. dobroprajný, dobrácky, dobrodušný (op. zlomyseľný): d. človek, d. žart, d. úsmev, d-á povaha, d-é upozornenie;

dobromyseľne prísl.: povedať niečo d., d. sa zasmiať, d. žartovať;

dobromyseľnosť, -ti žen. r.

dobropis1, -u muž. r. obch. peňaž. pripísanie k dobru, v prospech účtu;
zpráva o zaúčtovaní v prospech;

dobropisný príd. m.: d. záznam, d-á poukážka

dobropis2, -u muž. r. zastar. pravopis: Štúrovci dobropisom tiež rôznili sa. (Vlč.)

dobropísomnosť, -ti žen. r. zastar. pravopis

dobroprajník, -a, mn. č. -ci muž. r. človek, ktorý niekomu želá dobré, žičlivý, prajný človek: I druhí dobroprajníci mu to isté radili. (Vans.) Nič vám nevytýkam, hovorím ako dobroprajník. (Rys.)

dobroprajný príd. m. želajúci iným dobré, žičlivý, prajný: d. človek, d-é srdce (Ráz.), d-é oči (Heč.);
Začul Môcik pokojný, dobroprajný hlas ženy. (Taj.);

dobroprajne prísl.;

dobroprajnosť, -ti žen. r.

dobrorečiť, -í, -ia nedok. bibl. (komu, čomu) priať, velebiť, žehnať, vzdávať vďaku: Preklínaj tých, čo ti dobrorečia. (Kal.);
d. bohu;
dobrorečím nebesám
(Hviezd.)

dobrosrdečný príd. m. priateľský, dobrácky, dobrého srdca: d. človek, d. tón, úsmev, d-á povaha, d-á tvár, d-é dieťa;

dobrosrdečne prísl.: d. hovoriť;

dobrosrdečnosť, -ti žen. r.

dobrota, -y, -rôt žen. r.

1. (bez mn. č.) vlastnosť dobrého človeka, láskavosť, dobrotivosť, vľúdnosť: anjelská d. neobyčajne veľká;
Pre svoju dobrotu vyjdeš na psotu. (Kal.)

je samá d. veľmi láskavý, dobrý;
urobiť niečo po d-e podobrotky, po dobrom;

2. (bez mn. č.) dobrá akosť, hodnota, dobrý stav vecí: Ale mať i dom i remeslo: duplovaná dobrota. (Kuk.) Nevie, čo má od dobroty robiť. (Kuk.) Koláče, torty len sa tak trasú od dobroty. (Tim.)

3. dobrá, chutná vec, lahôdka: variť, piecť d-y;
Bože, čo je tu dobrôt! Čerstvého chleba, žemlí, koláčov!
(Fr. Kráľ)

4. zried. dobrák, dobráčka: Kto umrel? Pani veľkomožná. Ej, ej, veru ich je škoda, takej dobroty! (Ráz.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dobr�� v Slovníku slov. jazyka