Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „do��ava” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

dobadkať sa, (nár. i dobakať sa), zried. i dobadkať, -á, -ajú dok. expr. (kam) pomaly, s námahou, horko-ťažko dôjsť: Stará mať sa dobadkala až za nami na trh. (Taj.) Jeden starček dobadká bližšie zhrbený. (Sládk.) Dobakal sa k jednému pustému hradu. (Dobš.)

doberať (si), -á, -ajú nedok. (koho) dráždiť, podpichovať, žartovať s niekým, dobiedzať do niekoho: Často doberali Ondreja, že bude mať panskú ženu. Ondr. Pošiel medzi starých kamarátov, ktorí si ho doberali. (Taj.)

|| doberať sa (navzájom)

do predl. s 2. p. vyjadruje

1. miesto al. prostredie, do ktorého vniká al. smeruje slovesný dej: namočiť, hodiť niečo do vody;
naložiť do kachieľ;
postaviť sa do radu;
odprevadiť niekoho do mesta;
pozerať do obloka;
ísť do školy;
ísť do kopca;
vstúpiť do družstva, do strany;
vniknúť do bytu
;

2. účel, cieľ nejakej činnosti al. veci: dať niekomu niečo do užívania, dať niekomu niečo do daru;
vziať niekoho, niečo do opatery, brať, vziať niekoho do tanca, hrať do tanca;
dať sa do práce;
zvoliť niekoho do výboru;
lístok do divadla;
topánky do roboty;
miešať sa do niečoho;
starať sa do niekoho, do niečoho;
zamilovať sa do niekoho;
vstúpiť do štrajku
začať štrajk;

3. výsledok nejakej činnosti: zvinúť sa do klbka;
opáliť sa do hneda;
upiecť sa do červena
;

4. mieru, stupeň, akosť činnosti: najesť sa do sýtosti;
vypiť niečo do poslednej kvapky;
napiť sa do vôle;
rozzúriť sa do besnoty;
dopichať, dorezať, dobiť niekoho do krvi;
preniknúť do kosti
(napr. o zime);
pracovať do úmoru;
rozpáliť kov do žerava
;

5. miestne ohraničenie deja (= až po): zmerať niekoho od hlavy do päty;
umyť sa do pása;
vypiť pohár (až) do dna
;

6. časové ohraničenie deja: pracovať do noci;
hrdlačiť do smrti;
do roka sa ožení;
možno sa odvolať do osem dní;
jedávať päť ráz do dňa
;
ľud. vstať do dňa pred svitaním;

7. (v spojení s číselnými výrazmi) neurčitý, približný počet: ťahať do šesťdesiatky blížiť sa k šesťdesiatemu roku života;
bolo nás do dvadsať, do sto asi 20 (100);

8. v spojení čo do vyjadruje vzťah, čo sa týka (niečoho), pokiaľ ide (o niečo): čo do kvality je látka dobrá;
čo do mravov (je) prísna
(Tim.)

do neskl. stred. hud. solmizačná slabika pre tón c

do tla p. tlo

do- slovesná predpona vyjadruje

1. úplné dokončenie (vyčerpanie al. prerušenie) deja, napr.: (hodiny) dobili, dobíjajú;
dobojovať;
dočítať;
dobačovať;
dogazdovať;
dofajčiť, dohorieť;
dohrať (zápas);
dojesť, dojedať;
(kvet) dokvitol;
dopiecť;
dopísať (list);
došiť;
dožať (obilie)
;

2. veľkú al. plnú mieru deja, napr.: dobabrať (si ruky);
dočmárať (papier);
dodrať (obuv);
(pes ho) dohrýzol;
(ruky sa mu) dopukali;
(včely ho) doštípali
;

3. preniknutie, prenikanie deja k určitej hranici v priestore, napr.: dobehnúť, dobiehať (do cieľa);
dohnať (kravy domov);
dochodiť, dochádzať (do práce);
dohodiť;
(loď) doplávala (do prístavu);
dopraviť, dopravovať (tovar do predajní);
dosiahnuť, dosahovať (na kľučku);
(puška) dostrelí (na 200 m)
;

4. dodatočné uskutočnenie, uskutočňovanie istej časti deja (činnosti), chýbajúcej do jeho úplnosti, napr.: dokúpiť, dokupovať, doplatiť, doplácať, dopovedať, dosádzať, dosladiť, dosládzať, dosoliť, dosáľať, dovariť, dovárať;

5. (pri zvratných slovesách) úspešné dokončenie deja, napr.: dobyť sa (niekam), dotlačiť sa (niekam), dožiť sa, dožívať sa (vysokého veku), dovolať sa (pomoci)

doba, -y, dôb žen. r.

1. časový úsek, najmä dlhší, čas, obdobie, vek: dnešna, súčasná, nová d.;
ročná d.;
jesenná d.
jeseň;
nočná d. noc;
d. detstva detský vek;
dieťa svojej doby p. dieťa;
duch d-y dobové názory;
odb. praktikantská, skúšobná, čakateľská, služobná, pracovná d.;
hist. predhistorická, husitská, osvietenská d.;
geol. ľadová, štvrtohorná d.;
archeol. mladšia d. kamenná;
bronzová, železná d.
;
lek. inkubačná d.;

2. metr. rytmická jednotka v časomernej prozódii: ťažká, ľahká d.;

hud. jednotka taktu

dobačovať, -uje, -ujú dok. prestať bačovať;

pren. iron. dogazdovať, zle skončiť: Tak, myslí si Taraba, spamätujúc sa z tohto otrasu, už som dobačoval (Pláv.)

ďobať, -e, -ú dok. expr. (koho, čo) ďobaním zjesť, poďobať: Vola mi vo chvíľočke zďobal. (Dobš.)

ďobať, -e, -ú nedok. (do čoho) udierať zobákom, zobať (o vtákoch) pichať prstom, palicou ap.: Martin ďobe prstom do fajky. (Tim.);

dok. ďobnúť

dobehať, -á, -ajú dok. prestať behať, skončiť behanie

dobehnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. behom, zried. i dopravným prostriedkom prísť, pribehnúť niekam: d. do cieľa, d. domov, d. na vlak;
Dobehol na aute zo susednej dediny.
(Bod.)

2. (koho, čo) dohoniť, dostihnúť: Igora už nik nedobehne. (Fr. Kráľ);
d. zameškané;

3. hovor. (koho) oklamať, prejsť cez rozum niekomu;

nedok. k 1, 2 dobiehať, -a, -ajú i dobehovať, -uje, -ujú i dobehúvať, -a, -ajú

doberáčik, -a muž. r. nár. nádobka, do ktorej sa zbierajú lesné plodiny (Vans.)

doberačne prísl. zried. doberajúc si niekoho (Taj.)

doberať p. dobrať

dobiediť, -i, -ia dok.

1. zried. po biede, s ťažkosťou prísť niekam: až dobiedime k čerstvým prúdom žriela (Hviezd.);
k nej (méte) sme dobiedili od iných brehov (Ráz.);

2. hovor. zomrieť: už dobiedil

dobiedzať, -a, -ajú nedok. (do koho i bezpredm.) nedať pokoj niekomu, podpichovať, doberať, dráždiť, dožierať niekoho, byť dotieravý: Žena, keď sa vyreve, prestane do muža dobiedzať. (Heč.);
muchy dobiedzajú

dobiehať p. dobehnúť

dobierka, -y, -rok žen. r. pošt. platenie tovaru až po doručení pošte, ktorá pošle peniaze odosielateľovi: poslať, dodať tovar na d-u;

dobierkový príd. m.: d-á sprievodka, d-é náklady

dobíjať, -a, -ajú nedok.

1. prestávať biť, dokončovať bitie (o hodinách): Ale teraz dobíja zvonec desiaty raz. (Hor.)

2. (koho, čo) dokončovať zabíjanie, dorážať: Dobíjal zver parohom zabitého losa. (Gráf)

3. (do koho, na koho i bezpredm.) robiť na niekoho nátlak, dorážať: „Ty ma nechceš, vidím, už ma nechceš!“ dobíjal do nej. (Kuk.) Vyskočia všakové potvory a budú na teba dobíjať. (Dobš.) A kedy máte vychádzky z domu? — dobíjal Landík. (Jes.)

|| dobíjať sa (ku komu, k čomu, do čoho) usilovať sa nasilu vojsť, vniknúť niekam: Ošípané veľmi sa dobíjali k válovu. (Kuk.) Zlodejov a kmínov namnožilo sa toľko, že už i do obecnej kasy sa začali dobíjať. (Kuk.)

dobiť, -bije, -bijú dok.

1. prestať biť, skončiť bitie: hodiny dobili;

2. (koho, čo) veľmi zbiť, ubiť na smrť: dobili ho do bezvedomia;
Ak sa žena pre takýto jeho život s ním škriepiť počala, dobil ju ako hovädo.
(Taj.)

3. (koho, čo) zabiť, doraziť: Ranených Tatárov kozáci dobili. (Jégé) Leopard sa ešte chvíľu metal, ale v nasledujúcej chvíli ho drevený kyjak Tanganikov dobil. (Ondr.);

nedok. dobíjať

|| dobiť sa (ku komu, k čomu, do čoho) nasilu vojsť, vniknúť niekam: (Sila ľudu) vrhla sa na hostinec a dobila sa do sklepu. (Vaj.);

nedok. dobíjať sa

dobitý príd. m. expr. unavený, ukonaný, zmorený: Ej, lepšie by bolo doma sedieť, — omyká sa Podlicius, dobitý heganím. (Ráz.);

dobitosť, -ti žen. r.

ďobka, -y, -biek žen. r. nár. bodka: chrobáčik s ďobkami (Fig.)

ďobkať, -á, -ajú nedok. expr. (do koho i bezpredm.) udierať, pichať zobákom, zobkať (o vtákoch);
pichať prstom, palicou ap.: ďobkal si prstom do čela (Kuk.);
(Pavlinka) prstočkom ďobká na misu s jahodami. (Laz.)

ďobnúť, -ne, -nú, -bol dok. (do čoho) udrieť, pichnúť zobákom, zobnúť (o vtákoch);
pichnúť prstom, palicou ap.: Neprajú ani tomu vrabcovi, keď si ďobne pod humnom. (Kuk.) Janko chytil moriaka, ale ten ho ďobol do ruky. (Čaj.);
ďobol do širáka na pozdrav;
ďobol palicou do zeme;
ďobol palcom do vriacej vody
(Heč.);
Praskovský ďobol si palcom do pŕs. (Jégé) Ďobol jej prstom medzi rebrá. (Skal.);

nedok. ďobať

|| ďobnúť sa: expr. ď. sa do čela (Gráf)

dobojovať, -uje, -ujú dok. dokončiť boj;

pren. bás. zomrieť;

opak. dobojovávať i dobojúvať, -a, -ajú

|| dobojovať sa (čoho) bojom niečo získať, s námahou dosiahnuť: d. sa víťazstva

doboška, -y, -šiek žen. r. (maď.) cukrár. druh jemného pečiva

Naposledy hľadané výrazy

1. do��ava v Slovníku slov. jazyka