Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „divo” v Slovníku slovenského jazyka

divo p. divý

divoč, -e žen. r. zried. spustnuté miesto, divočina: Ešte stále je to tam rozváľané, miestami spustnuté, divoč pre vlkov. (Fig.)

divoch, -a, mn. č. -si muž. r.

1. divoký, necivilizovaný človek, príslušník primitívneho kmeňa: Mal nepríjemný dojem, že je niekde v rovníkovej džungli a že naň hľadí húf neznámych divochov. (Urb.)

2. divý, prudký, pochabý, nerozvážny, nedisciplinovaný človek;
neskrotné, samopašné dieťa: Paľko myslel, že poteší Jana a tu, hľa, ten divoch voľakde blúdil. (Rys.);

divoška, -y, -šiek žen. r.;

divošský príd. m.: d-é kmene, d-é osady;

divošstvo, -a stred. divošský ráz, divošské vlastnosti;
obdobie ľudskej spoločnosti pred civilizáciou: doba d-a, žiť na stupni d-a

divočieť, -ie, -ejú nedok. zried. byť divý, neskrotný, divieť;

dok. zdivočieť

divočina, -y, -čín žen. r.

1. (bez mn. č.) mäso z divej zveri, divina;

2. pustá, nekultivovaná krajina, divo rastúce húštiny, lesy: neprístupná, tropická d.

divokrása, -y, -krás žen. r. bás. neobyčajná, čarovná krása (Hviezd.)

divokrásny príd. m. bás.

1. krásny na počudovanie, neobyčajne krásny: d-a hra, d-e dni (Hviezd.);

2. krásny vo svojej divosti: d. kraj, d-e bralá (Kuk.)

divo príd. m.

1. necivilizovaný, nekultúrny, primitívny, divošský: d. kmeň;

2. hovor. voľne rastúci, žijúci;
planý, neskrotený, neregulovaný, divý: d. prales;
d-á zver
, bežnejšie divá z.;
d-á rieka, d. život;
d-é pomery
rozhárané, neusporiadané;
d. západ o krajoch a pomeroch v Amerike;

3. bujný, vášnivý, zúrivý, prudký: d. chlapec, d-á povaha, d-á túžba, d-é kone;

4. hovor. expr. nápadne sfarbený, výstredný, krikľavý: d. vzor, d-á farba;

divoko prísl.: d. rásť (o rastlinách);
žiť d. (o divej zveri);
hovor. žiť s niekým na d. (o spolužití muža a ženy) bez sobáša;
kuch. mäso na d. pripravené ako divočina;

divokosť, -ti žen. r.

divomilý príd. m. bás. veľmi milý: d-á deva (Sládk.)

divoška p. divoch

divošský p. divoch

divošstvo p. divoch

divota1, -y žen. r. zried. divosť, divokosť: Starec sa obzrie, zmŕšti sa, čelom vysadnú rance divotý, hnevu. (Hviezd.)

divota2, -y žen. r. nár. len v spojení nie divota (Kuk.) nie div

divotvorca, -u muž. r. kto robí divy: Počínal si ako chlapec-divotvorca, zoznámený s čarmi. (Tat.);

divotvorkyňa, -ne, -kýň žen. r.

divotvorný príd. m. robiaci divy, zázračný, čarovný (často v rozprávkach): d. klobúk, d. koberec, d. plášť, d. liek, d-á moc, d-á rastlina, d-é slovo;
On (Prachárik) má divotvornú moc a vylieči ju tak, že bude zdravá.
(Jil.);

divotvorne prísl.: d. pôsobiť;

divotvornosť, -ti žen. r.

divozel, -a muž. r. (star. divizna, -y žen. r.) bot. rastlina so silnou dužnatou byľou a žltými kvetmi: d. veľkokvetý (Verbascum thapsiforme)

Naposledy hľadané výrazy

1. divo v Slovníku slov. jazyka