Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dej” v Slovníku slovenského jazyka

dej, -a muž. r.

1. čo sa deje, odohráva, stáva, stalo, udalosť, príbeh;

odb. proces, postup: chemický d., duševný d.;
gram. slovesný d.;

lit. príbeh, fabula: d. románu, divadelnej hry, filmu;

2. mn. č. zastar. len v deje dejiny, história: d-e Veľkej Moravy (Škult.);

dejový príd. m.: lit. d. rámec, d-á kostra;

dejove prísl.;

dejovosť, -ti žen. r. lit. dejový ráz

dejanie, -ia stred. kniž. trochu arch. dej, činnosť, dianie

dejateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kniž trochu arch. verejný, kultúrny činiteľ, pracovník: národný, verejný d.;
literárny d.
;

dejateľka, -y, -liek žen. r.

dejepis, -u muž. r.

1. vedecké podanie minulých udalostí, vývoja národa alebo národov a ich kultúrnych a duševných prejavov, história: staroveký, novoveký d.;

2. škol. učebný predmet: hodina d-u;

3. učebnica tohto predmetu;

dejepisný príd. m.: d. kabinet

dejepisec, -sca muž. r.

1. kto sa vedecky zaoberá dejepisom, historik;

2. škol. kto vyučuje dejepis;

dejepiskyňa, -ne, -kýň žen. r. zried. ;

dejepisecký príd. m.;

dejepisectvo, -a stred. dejepisecká činnosť, práca dejepiscov, dejepisná veda

dejespyt, -u muž. r. zastar. odvetvie vedeckej histórie, zaoberajúce sa kritickým skúmaním historických prameňov;
historická kritika;

dejespytný príd. m.

dejespytec, -tca muž. r. zastar. historik, ktorý sa zaoberá historickou kritikou

dejiny, -jín žen. r. pomn. súhrn dejov, vývin niečoho, história: novodobé, staroveké d.;
d. ľudstva, d. ČSR, d. KSČ, d. robotníckeho hnutia;
d. literatúry, spisovného jazyka, umenia;
d. baníctva, dopravy

koleso dejín kolobeh času;
vstupovať, vstúpiť do dejín o začiatku histórie niečoho;
vojsť do dejín nadobudnúť historický význam;

dejinný príd. m.: d. vývin, d-é poslanie;
d. význam
veľký z hľadiska historického vývinu;
d-á udalosť dôležitá z hľadiska historického vývinu;

dejinne prísl.

dejisko, -a, -jísk i dejište, -a, -jíšť stred. miesto, kde sa niečo odohráva, miesto deja, činu: d. boja, zápasu, významných udalostí;
na rôznych dejištiach svetových
(Hurb.)

dejotvorný príd. m. utvárajúci dej: d-á funkcia

dejový p. dej

dejstvo, -a, -tiev stred. časť divadelnej hry, akt: veselohra v troch d-ách

dejstvovať, -uje, -ujú nedok. (rus.) kniž.

1. byť činný, účinkovať, vystupovať: mená dejstvujúcich osôb (Dobš.);
ducha povolaného dejstvovať na dedičnom poli národa (Hurb.);
cieľ jeho politického dejstvovania (Mráz);

2. jestvovať, existovať, žiť: bez vás dejstvovať nám súdeno (Sládk.)

Naposledy hľadané výrazy

1. dej v Slovníku slov. jazyka